Novovzniknutá Československá konfederácia odborových zväzov (ČSKOZ), ako aj Konfederácia odborových zväzov SR (KOZ SR), od prvých chvíľ svojho vzniku vyvíjali úsilie, aby boli čím skôr akceptované medzinárodným a európskym spoločenstvom slobodných a demokratických odborov a prijaté do ich radov ako dôveryhodný a rovnoprávny subjekt.

Na základe prihlásenia sa k princípom, cieľom a stanovám slobodného a demokratického odborového hnutia bola ČSKOZ dňa 9. mája 1990 prijatá za člena Medzinárodnej konfederácie slobodných odborov (MKSO). Po poľskej Solidarite bola druhou členskou organizáciou z krajín strednej a východnej Európy.

Po rozdelení ČSFR a vzniku samostatnej Českej a Slovenskej republiky prebrala Konfederácia odborových zväzov SR – spolu s Českomoravskou konfederáciou odborových zväzov – dňa 23. novembra 1993 od svojej predchodkyne všetky jej dovtedajšie práva a povinnosti, vrátane medzinárodných práv a záväzkov. Výkonný výbor Medzinárodnej konfederácie slobodných odborov (MKSO) potvrdil nástupnícke práva oboch národných odborových ústrední a 3. decembra 1993 sa KOZ SR – ako samostatný subjekt – stala členom Medzinárodnej konfederácie slobodných odborov.

V decembri 2006 sa MKSO zlúčila so Svetovou organizáciou práce (WCL), čím sa konštituovala pod novým názvom Medzinárodná odborová konfederácia (MOK) ako odborová centrála celosvetového charakteru.

Na 16. zjazde MKSO v júni 1996 získala KOZ SR miesto prvého titulárneho zástupcu vo Výkonnom výbore na obdobie rokov 1996 až 2000 a jedným z viceprezidentov MKSO sa stal prezident slovenskej KOZ SR. Najskôr to bol Alojz Engliš, po ňom Ivan Saktor. V súčasnosti je prezident KOZ SR Marián Magdoško členom Výkonného výboru MOK. Jej teritoriálnou súčasťou je Paneurópska regionálna rada (PERC), ktorej členom je aj KOZ SR.

V súčasnosti

Medzinárodná odborová konfederácia je najväčšia odborovo konfederácia na svete. MOK zastupuje prostredníctvom svojich 328 členských organizácii v 176. krajinách viac a 180 miliónov odborárov. MOK je hlavným svetovým odborovým hnutím, ktorý sa usiluje o odborovú koordináciu na globálnej úrovni.

Cieľom MOK je preukázať, že je možné predvídať problémy, súvisiace s globalizáciou ekonomiky a zameriavať sa na záujmy ľudí, ktorí majú záujem o prácu na planéte. MOK sa hlási ku globálnej spravodlivosti.

Hlavne politické ciele

  • transformácia globalizovanej ekonomiky na spravodlivú a udržateľnú,
  • presadzovať dôsledky zneužívania globálnych paketov o pracovných miestach MOP,
  • spravodlivosť a rovnosť na trhu práce: presadzovať vyšší stupeň odborového organizovania
  • kvalitatívne vzdelávanie, zdravotníctvo a verejné služby pre všetkých
  • Regulované financovanie na globálnych trhoch

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.