Minulý týždeň sa v belgických Antverpách konalo školenie pod názvom Boj proti krajnej pravici – ako môžu odborové zväzy reagovať?, ktoré zorganizoval Európsky odborový inštitút (ETUI).
Viac ako dve desiatky odborárov z celej Európy mali možnosť pracovať so štyrmi zásadnými dokumentmi, ktoré predstavujú jadro odborovej stratégie v boji proti krajnej pravici. Tieto materiály im poskytli nielen prehľad o súčasnej situácii, ale aj konkrétne nástroje, ako posilniť odolnosť odborov a demokracie.
Základ tvoril ETUC Roadmap, plán činnosti Konfederácie európskych odborových zväzov, ktorý jasne pomenúva, že extrémna pravica využíva frustráciu pracujúcich, rozklad verejných služieb a digitálnu dezorientáciu na šírenie nenávisti a rozdeľovanie spoločnosti. Odbory na to odpovedajú solidaritou, budovaním komunikačných kapacít, politickým vzdelávaním a monitorovaním extrémistických vplyvov na pracoviskách. Významnou súčasťou stratégie je aj politika tzv. cordon sanitaire – úplné odmietanie spolupráce s extrémistickými politickými subjektmi.
V nadväznosti na túto stratégiu bola prijatá rezolúcia o zriadení observatória The Worker’s Watch a akčného centra Bread and Roses. Tieto nové inštitúcie budú monitorovať anti-pracovné politiky krajnej pravice, budovať sieť odporu naprieč odbormi a organizovať cezhraničné kampane a vzdelávacie aktivity. Ich cieľom je ukotviť odbory ako hybnú silu demokracie, spravodlivosti a dôstojnosti práce – v protiklade k nacionalizmu, strachu a rozdeľovaniu.
Súčasťou tréningu bola aj prednáška ľavicového aktivistu a spisovateľa Dominiquea Willaerta, ktorý upozorňuje na potrebu rozlišovať medzi voličmi a „architektmi“ nenávisti, pretože voliči nie sú nepriatelia ale častokrát obete pravicových extrémistov.
Podľa Willaerta v časoch, keď dôvera ľudí v politiku upadá a extrémistické sily zneužívajú krízy na šírenie nenávisti, je potrebné zastať sa základných práv, hodnôt a vízie spoločnosti, ktorá slúži všetkým, nie len vyvoleným. Ako odborári, ktorí veríme v silu spolupráce, máme podľa neho povinnosť nielen reagovať, ale aj konať — aktívne, solidárne a s odvahou. Willaert preto prináša akési „desatoro“, ktoré nás môže nasmerovať k spravodlivejšej budúcnosti:
- Hovorme nahlas a vzdorujme
Obrana základných sociálnych práv nie je len vecou odborov – je to vec dôstojnosti. Vzdorujme nespravodlivosti spôsobom, ktorý nám je vlastný – v práci, v komunite, v každodennom živote. Každý hlas, ktorý sa postaví za solidaritu, je hlasom za budúcnosť.
- Voliť treba tých, ktorí slúžia verejnému záujmu
Dnes je politika často posadnutá prieskumami, imidžom a mediálnymi vojnami. Zabúda sa pritom na to podstatné: idey. Potrebujeme politikov, ktorí budú opäť reprezentovať ľudí, nie záujmy kapitálu. Politika musí stáť na hodnotách a vízii dôkladnej spoločenskej reformy.
- Bráňme jazyk pred únosom extrémistov
Slová nie sú neutrálne. Jazyk, ktorý používa krajná pravica, často dehumanizuje, rozdeľuje a vyvoláva strach. My musíme vedome používať jazyk solidarity, priateľstva, spolupráce. Dohodnime sa na tom, ako hovoriť, aby sme spájali, nie rozdeľovali. Jazyk ovplyvňuje realitu.
- Potrebujeme nový demokratický projekt
Moderná spoločnosť potrebuje nový „New Deal“. Ľudia musia mať možnosť žiť dôstojne – so spravodlivým príjmom, dostupným bývaním, zdravotnou starostlivosťou a kvalitnými verejnými službami. Potrebujeme skutočnú šancu na sociálny vzostup a lepší život pre všetkých.
- Organizujme sa inak – a efektívnejšie
Nie je čas len reagovať. Musíme byť ofenzívni: jasne povedať, za čo bojujeme a čomu veríme. Potrebujeme nové formy organizovania – odbory, environmentálne a sociálne hnutia musia spolupracovať, zdieľať víziu a nahradiť osobnostné kultúry kolektívnym bojom za idey. Bojujme proti príčinám, nie len symptómom!
- Posilňujme sociálnu, ekonomickú a politickú gramotnosť
Vzdelávanie nie je len o faktoch. Je o schopnosti chápať svet, orientovať sa v ňom a nenechať sa zmanipulovať. Pravica ťaží z nízkej gramotnosti – šírenie dezinformácií je ich stratégia. Vzdelávanie je naša obrana pred polarizáciou a populizmom.
- Hovorme o tom, čo nás spája
Napriek rozdielom máme spoločné túžby: bezpečný život, dôstojnosť, budúcnosť pre naše deti. Venujme viac priestoru tomu, čo máme spoločné, namiesto toho, čo nás rozdeľuje. Nájdime si jazyk, čas a miesto, kde môžeme tieto spoločné hodnoty zdieľať.
- Starostlivosť pred ziskom
Model založený na nekonečnom raste a súťaživosti ničí ľudí aj planétu. Dajme do centra starostlivosť – o ľudí, o komunitu, o prírodu. Vznikne spoločnosť, kde bude viac priestoru pre solidaritu než pre rivalitu.
- Výzva vládam: regulujte, alebo zmiznite!
Energetika, bývanie, školstvo, technológie – tieto oblasti nesmú byť ponechané trhu. Potrebujeme ich dostať späť pod verejnú kontrolu. Dnes sú kontrolovaní bežní ľudia, zatiaľ čo mocní majú voľné ruky. Je čas obrátiť túto logiku.
- Žiarme!
Každý deň máme príležitosť „zažiariť“ – v práci, doma, v spoločnosti. Počúvajme s porozumením, konajme podľa hodnôt ľudskosti, vzdorujme nespravodlivosti a budujme svet na základoch solidarity. To je skutočné víťazstvo.
Záver: Spoločnosť pre ľudí, nie pre zisky
Svet, v ktorom sa staráme jeden o druhého, kde slová spájajú a nie rozdeľujú, kde politika slúži ľuďom a nie záujmom peňazí – to nie je utópia. Je to alternatíva, ktorú môžeme a musíme spoločne vybudovať.
Je čas zorganizovať sa. Hovoriť. Konať. A podľa autora knihy A čo teraz? predovšetkým treba ľudí počúvať! Pretože rešpekt je kľúčový! V neposlednom rad nemožno zabúdať na emócie, ktoré zneužívajú populisti vo svoj prospech. Ľudia nie sú len súbor faktov a čísel, preto sú emócie dôležité – nikto z demokratické tábora však nebude sľubovať nemožné, tak ako populisti.