Aktualizovaná stratégia menovej politiky Európskej centrálnej banky (ECB) neprináša potrebnú zmenu, ktorú by si európski pracovníci zaslúžili. Namiesto inovácií ECB naďalej stavia na klasických nástrojoch, ako je úprava úrokových sadzieb, čím prehliada širší sociálno-ekonomický kontext.
ECB opätovne prezentuje rast miezd ako hlavný faktor ovplyvňujúci infláciu, čím vysiela nesprávny signál vládam a zamestnávateľom: držte mzdy pri zemi. Tento prístup oslabuje kolektívne vyjednávanie, znižuje vyjednávaciu silu zamestnancov a vytvára tlak na znižovanie platov.
V skutočnosti však bola nedávna inflácia poháňaná najmä rastom korporátnych ziskov a cenami energií. ECB namiesto riešenia týchto reálnych príčin stále vníma rast miezd ako riziko, ktoré treba potlačiť, namiesto toho, aby ho uznala ako motor zdravého dopytu a spoločenskej stability.
Tajomník EOK Ludovic Voet k tomu uviedol: „Potrebujeme menovú politiku, ktorá podporuje rast miezd, verejné investície a zelenú transformáciu – nie takú, ktorá ich potláča. ECB nezíska späť dôveru opakovaním starých chýb. Musí začať pracovať na dlhodobej prosperite: slušných pracovných miestach, férových mzdách a odolnej nízkouhlíkovej ekonomike. To si vyžaduje koordinované a perspektívne politiky naprieč inštitúciami – nestačí len zvyšovať úroky.“
Voet tiež zdôraznil, že infláciu nespôsobili pracovníci, ale korporátna chamtivosť a globálne šoky. Napriek tomu sú to opäť zamestnanci, ktorí nesú náklady.
„Menová politika nemôže pristupovať ku všetkým typom inflácie rovnako. Necitlivé zvyšovanie sadzieb len prehlbuje nerovnosti a brzdí investície, práve keď sú potrebné cielené reakcie. Požadujeme nový prístup: taký, kde liečba zodpovedá príčine a kde celá ekonomická architektúra – nielen centrálna banka – slúži verejnému záujmu.“
Zdroj: EOK
Ilustračná fotka: ECB