V prieskume Európskej odborovej konfederácie (EOK) – v rámci kampane za posilnenie európskej smernice o mzdách sa zistilo, že zamestnanci, pracujúci za mzdu na úrovni chudoby, patria medzi 35 miliónov najchudobnejších Európanov, ktorí si nemôžu dovoliť letnú dovolenku.
Hoci sa za posledných desať rokov možnosť odísť na dovolenku zlepšila, väčšina rodín s nízkym príjmom si ju nemôže dovoliť. Až 28% občanov EÚ si nemôže dovoliť odísť na týždeň na dovolenku mimo domova, no až 59,5% ľudí má príjem pod hranicou rizika chudoby (60% mediánu).
Najhoršie sú na tom Gréci, Slováci na 5. mieste od konca
Najhoršia situácia je v Grécku, kde si dovolenku nemohlo dovoliť 88,9% ľudí ohrozených chudobou, ďalej nasledovalo Rumunsko (86,8%), Chorvátsko (84,7%), Cyprus (79,2%) a Slovensko (76,1%).
Taliansko má najväčší celkový počet ľudí v tejto kategórii (7 miliónov), po ňom nasleduje Španielsko (4,7 milióna), Nemecko (4,3 milióna), Francúzsko (3,6 milióna), Poľsko (3,1 milióna). Pre celý zoznam krajín pozri tabuľku 1.
Mnohí Európania, ktorí poberajú príjem pod hranicou 60% mediánu, sú nezamestnaní alebo dôchodcovia, no do tejto skupiny patria aj milióny pracujúcich s nízkou mzdou, predovšetkým takých, ktorí poberajú zákonom stanovenú minimálnu mzdu. Tá vystavuje pracujúcich riziku chudoby v najmenej 16. členských štátoch EÚ a podľa Európskej komisie 22 miliónov pracujúcich zarába menej ako 60% mediánu.
V analýze údajov z Eurostatu, ktorú uskutočnili EOK a ETUI (Európsky odborový inštitút), sa zistilo, že za posledných desať rokov narástla v 16-ich členských štátoch nerovnosť v oblasti dovoleniek medzi tými, ktorí majú príjem nižší ako 60% mediánu a tými, ktorí majú príjem nad touto úrovňou. Napríklad v Rumunsku si 86,8% ľudí, ohrozených chudobou, nemohlo dovoliť dovolenku v porovnaní so 46,7% tých, ktorí majú príjem vyšší ako 60% mediánu. Tento rozdiel – 40,1 percentuálnych bodov – je v porovnaní s rokom 2010 vyšší o 17,1 percentuálnych bodov.
Najväčšie rozdiely v prístupe k dovolenkám medzi týmito dvoma skupinami sa zistili v týchto krajinách: Chorvátsko (43,2 perc. bodov), Grécko (43 perc. bodov), Bulharsko (42,4 perc. bodov), Česko (41,1 perc. bodov), Francúzsko (40,4 perc. bodov) a Rumunsko (40,1 perc. bodov).
Najväčší nárast rozdielu bol zaznamenaný v týchto krajinách: Rumunsko (+17 perc. bodov), Slovensko (+14 perc. bodov), Chorvátsko (13,8 perc. bodov), Litva (+8,3 perc. bodov) a Maďarsko (+7,9 perc. bodov). Pre celý zoznam krajín pozri tabuľku 2.
EOK poukazuje na túto nerovnosť v oblasti dovoleniek európskych občanov a v rámci boja proti nej chce posilniť návrh európskej smernice o primeraných minimálnych mzdách a kolektívnom vyjednávaní, o ktorom bude Európsky parlament diskutovať po letnej prestávke.
Európska odborová konfederácia iniciovala spoluprácu s poslancami Európskeho parlamentu (EP), aby sa v legislatíve zaviedol tzv. „prah dôstojnosti“, ktorý by zabezpečil, že zákonom stanovené minimálne mzdy nebudú môcť byť nižšie, ako 60% mediánovej mzdy a 50% priemernej mzdy v danom členskom štáte, čo by znamenalo zvýšenie mzdy pre viac ako 24 miliónov ľudí.
Zástupkyňa generálneho tajomníka EOK, Esther Lynch, uviedla:
„Dovolenka by nemala byť luxusom pre pár vyvolených. Kým si mnohí pracujúci užívajú voľno s priateľmi a rodinou, milióny pracujúcich si to nemôžu dovoliť pre nízku mzdu.“
„Nárast nerovnosti v oblasti dovoleniek poukazuje na to, že výhody hospodárskeho rastu v Európe za posledné desaťročie neboli spravodlivo prerozdelené.“
„Európska smernica o primeraných minimálnych mzdách sa musí posilniť (transformovať) tak, aby sa zabezpečilo, že mzdy už nikdy nebudú také nízke, aby pracujúci žili v chudobe, ale aj preto, aby sa kolektívne vyjednávanie stalo rutinnou (neodmysliteľnou) súčasťou zamestnávania a aby sa zaistili naozaj spravodlivé mzdy pre všetkých.“
Poznámky:
Táto tlačová správa odkazuje na prieskum EU SILC Eurostatu „Možnosť dovoliť si dovolenku mimo domova“, nehovorí však o práve na platené voľno. Smernica o pracovnom čase uvádza, že pracujúci musia mať aspoň štyri týždne platenej dovolenky ročne. No niektorým pracujúcim je toto právo odopierané.
Tabuľka 1: Ľudia ohrození chudobou (pod 60% mediánovej mzdy), ktorí si nemôžu dovoliť dovolenku
Členské štáty | Percento | Skutočný počet |
Belgicko | 56,7 | 720 090 |
Bulharsko | 71,6 | 972 328 |
Česko | 56,6 | 486 194 |
Dánsko | 31,7 | 187 981 |
Nemecko | 41,1 | 4 373 862 |
Estónsko | 42,9 | 102 102 |
Írsko | 59,7 | 292 530 |
Grécko | 88,9 | 1 378 839 |
Španielsko | 62,8 | 4 774 684 |
Francúzsko | 57,2 | 3 664 232 |
Chorvátsko | 84,7 | 524 293 |
Taliansko | 71,2 | 7 095 792 |
Cyprus | 79,2 | 81 576 |
Lotyšsko | 50,7 | 197 223 |
Litva | 64,8 | 305 856 |
Luxembursko | 30,8 | 24 332 |
Maďarsko | 72,8 | 754 936 |
Malta | 54,9 | 36 782 |
Holandsko | 41,1 | 775 146 |
Rakúsko | 34,6 | 331 122 |
Poľsko | 63,4 | 3 115 476 |
Portugalsko | 72,6 | 1 094 082 |
Rumunsko | 86,8 | 3 077 928 |
Slovinsko | 48 | 104 160 |
Slovensko | 76,1 | 360 713 |
Fínsko | 30 | 167 000 |
Švédsko | 32,3 | 422 806 |
EU27 | 59,5 | 35 422 765 |
Tabuľka 2: Nerovnosti v oblasti dovoleniek v EÚ
Skupina 1: Ľudia, ktorých príjem je pod úrovňou 60% mediánu (prah rizika chudoby)
Skupina 2: Ľudia, ktorých príjem je nad úrovňou 60% mediánu
Členský štát | Rozdiel medzi sk. 1 a 2 v roku 2010 (v perc. bodoch) | Aktuálny (2020 alebo 2019) rozdiel medzi sk. 1 a 2 (v perc. bodoch) | Zmena rozdielu medzi 2020 a 2020/2019 (v perc. bodoch) |
Belgicko | 43,8 | 41 | -2,8 |
Bulharsko | 43,1 | 42,4 | – 0,7 |
Česko | 40,9 | 41,1 | + 0,2 |
Dánsko | 14,7 | 22 | + 7,3 |
Nemecko | 45,8 | 33,2 | – 12,6 |
Estónsko | 36,2 | 25,1 | – 11,1 |
Írsko | 38,4 | 33,7 | – 4,7 |
Grécko | 46,5 | 43 | – 3,5 |
Španielsko | 35,3 | 37 | + 1,7 |
Francúzsko | 38,8 | 40,4 | + 1,6 |
Chorvátsko | 29,4 | 43,2 | + 13,8 |
Taliansko | 38 | 36,7 | – 1,3 |
Cyprus | 32,4 | 39,9 | + 7,5 |
Lotyšska | 26,8 | 29,8 | + 3 |
Litva | 24,2 | 32,5 | + 8,3 |
Luxembursko | 34,4 | 25,1 | – 9,3 |
Maďarsko | 30,8 | 38,7 | + 7,9 |
Malta | 28,6 | 29 | + 0,4 |
Holandsko | 25,4 | 32,1 | + 6,7 |
Rakúsko | 29,1 | 25,4 | – 3,7 |
Poľsko | 34,5 | 35,5 | +1 |
Portugalsko | 32,2 | 39,4 | + 7,2 |
Rumunsko | 23 | 40,1 | +17,1 |
Slovinsko | 39,1 | 33,7 | – 5,4 |
Slovensko | 30,1 | 44,1 | + 14 |
Fínsko | 24,3 | 19,8 | – 4,5 |
Švédsko | 25,2 | 26,9 | + 1,7 |
EU27 | 38,8 | 37,7 | – 1,1 |
Zdroj: Analýza EOK z údajov Eurostatu
Ilustračná fotografia od Daniel Jurin z Pexels