Minimálna mzda je dôležitým prvkom v sociálnom systéme, sú na ňu naviazané odvody, sociálne dávky, príplatky, atď. Ekonomický analytik KOZ Ján Košč pripravil analýzu vývoja minimálnej mzdy na Slovensku a jej približovanie sa k európskemu priemeru https://www.kozsr.sk/wp-content/uploads/2025/07/Minimalna-mzda-2025-02.pdf. V štúdii sa zameral nielen na vplyv legislatívnych zmien, ale aj na porovnanie minimálnych miezd s ostatnými krajinami EÚ, pričom bral do úvahy nominálne hodnoty, kúpnu silu (PPS), podiel minimálnej mzdy na priemernej a mediánovej mzde a ich rast.
Napriek pozitívnym legislatívnym zmenám a implementácii európskej smernice o primeraných minimálnych mzdách sa Slovensko v mzdovej oblasti len pomaly približuje priemeru EÚ. Súčasný automat na výpočet minimálnej mzdy, ktorý vychádza z 57 % priemernej mzdy spred dvoch rokov, sa ukazuje ako nedostatočný nástroj na rýchlejší rast príjmov pracujúcich. Hoci od roku 2026 sa bude výpočet minimálnej mzdy riadiť pôvodným podielom 60 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov, ide len o čiastočný krok smerom k odporúčaniam Európskej únie.
Európska smernica ako míľnik
V roku 2022 prijali Európsky parlament a Rada smernicu 2022/2041 o primeraných minimálnych mzdách. Tá stanovuje referenčné hodnoty na úrovni 60 % mediánu mzdy a 50 % priemernej mzdy. Cieľom je zabezpečiť dôstojnú životnú úroveň a znížiť mzdovú nerovnosť v rámci EÚ.
Slovenský model sa však od týchto odporúčaní líši. Zatiaľ čo únia odporúča hodnotenie primeranosti mzdy na základe aktuálnych údajov, Slovensko vychádza z priemeru spred dvoch rokov. V praxi to znamená, že minimálna mzda na Slovensku nereaguje dostatočne rýchlo na rast cien, infláciu či zmeny na trhu práce.
Rast minimálnej mzdy v kontexte
Z hľadiska nominálneho rastu vzrástla minimálna mzda na Slovensku od roku 1993 o viac než 340 %. Tento údaj síce vyzerá pôsobivo, no po zohľadnení inflácie a kúpnej sily vidíme výrazne menej optimistický obraz. Reálny rast bol nerovnomerný, najmä v posledných rokoch ho podkopala vysoká inflácia.
Relatívne najdynamickejšie obdobie rastu reálnej minimálnej mzdy bolo v rokoch 2015 – 2020. Odvtedy však vysoké ceny energií, potravín a bývania výrazne znižovali jej kúpnu silu obyvateľstva. Výsledkom je, že napriek zvyšovaniu minimálnej mzdy reálne príjmy pracujúcich často stagnujú alebo dokonca klesajú.
Slovensko zaostáva za susedmi
Pri porovnaní s Poľskom, Slovinskom, Litvou či Estónskom, vychádza Slovensko nelichotivo. Podľa údajov Wageindicator (2024) slovenská minimálna mzda – na rozdiel od spomínaných krajín – nedokáže zabezpečiť ani skromný, no dôstojný život.
Po zohľadnení cenových hladín je slovenská minimálna mzda dokonca len približne polovičná v porovnaní so západoeurópskymi krajinami, ale aj s Poľskom. Kým v nominálnom vyjadrení je rozdiel medzi Luxemburskom a Bulharskom viac ako dvojnásobný, po úprave o kúpnu silu sa rozdiely medzi členskými štátmi EÚ podstatne zmenšujú. To len podčiarkuje význam zohľadňovania reálnych životných nákladov pri nastavovaní minimálnej mzdy.
Chýbajúce percentá do cieľa
Slovensko v roku 2023 dosiahlo minimálnu mzdu vo výške 50,8 % mediánu a 42,6 % priemernej mzdy. Do odporúčaných hodnôt stanovených v európskej smernici tak chýba ešte 9,2 a 7,4 percentuálneho bodu. A to aj napriek tomu, že automat mal pôvodne dosiahnuť 60 % priemernej mzdy už v roku 2021. Zníženie vzorca na 57 % v roku 2020 tento proces spomalilo.
Ak sa sociálni partneri opäť nedohodnú, očakáva sa, že v roku 2026 bude výška minimálnej mzdy približne 916 eur. Otázne však zostáva, či táto suma bude schopná reagovať na skutočné životné náklady a potreby pracujúcich.
Odbory v kľúčovej úlohe
Zastavenie mzdového zaostávania Slovenska si vyžaduje nielen lepší výpočet minimálnej mzdy, ale aj širšiu systémovú zmenu. Európska smernica jednoznačne poukazuje na význam kolektívneho vyjednávania. Krajiny s vyššou mierou odborovej organizovanosti a silným pokrytím zamestnancov kolektívnymi zmluvami dosahujú spravodlivejšie mzdové politiky.
Odbory preto zohrávajú nezastupiteľnú úlohu nielen v tripartite, ale aj pri tvorbe akčných plánov, ktoré musia členské štáty EÚ predložiť do konca roka 2025. Tieto plány majú zabezpečiť rast pokrytia kolektívnymi zmluvami, najmä v sektoroch s nízkymi príjmami, kde kolektívne vyjednávanie často úplne absentuje.
Záver: Nestačí len technika, treba aj vôľu
Hoci Slovensko formálne implementovalo systém na výpočet minimálnej mzdy, jeho nastavenie a praktické fungovanie zaostáva za cieľmi smernice EÚ. Skutočný pokrok bude možný len vtedy, ak sa pri určovaní výšky minimálnej mzdy začne zohľadňovať aj rast životných nákladov, hranica rizika chudoby a celková produktivita práce.
Ak má Slovensko dosiahnuť reálnu mzdovú konvergenciu s vyspelými ekonomikami EÚ, nestačí sa spoliehať len na automat. Kľúčom sú silné odbory, účinné kolektívne vyjednávanie a skutočný záujem o zlepšenie životných podmienok zamestnancov.