„Situácia nebola nikdy taká napätá ako je teraz,“ povedal viceprezident KOZ František Gajdoš, na margo toho, že vo viacerých firmách na Slovensku hrozia v lete štrajky. Ďalším závažným problémom, na ktorý na tlačovej konferencii upozornila prezidentka KOZ Monika Uhlerová, je skutočnosť, že stav kolektívneho vyjednávania a sociálneho dialógu nie je na Slovensku veľmi priaznivý.
Je evidentné, že po rokoch, keď sa zamestnanci báli ozvať, sa teraz dožadujú svojich práv. „Počet zamestnancov, ktorí sa odhodlávajú vstúpiť do štrajkovej pohotovosti a následne do štrajku sa zvyšuje. Zamestnanci začínajú využívať tento nástroj preto, aby si vybojovali lepšie pracovné podmienky a lepšie mzdové ohodnotenie,“ povedala na úvod konferencie Monika Uhlerová.
Konkrétne odborári vo firme Gelima štrajkujú už druhý týždeň, čo je v slovenských podmienkach rekord. Podľa slov Ferdinanda Choma, predsedu ZO Odborového zväzu pracovníkov poľnohospodárstva na Slovensku pri Gelima a.s., odborári blokujú vstup do závodu spoločnosti v Liptovskom Mikuláši. Dôvodom vyhlásenia ostrého štrajku sú zhoršujúce sa pracovné podmienky a neúspešné vyjednávanie o mzdovej časti kolektívnej zmluvy na rok 2025. To sa síce začalo už 20. februára 2025 a odvtedy prebehlo päť kôl, no zatiaľ bez výsledku.
V Martine plánuje budúci mesiac ukončiť výrobu spoločnosť ECCO, o prácu tak príde 643 zamestnancov. Dánska obuvnícka firma pritom u nás pôsobí už od r. 1998 a ešte začiatkom roka zamestnancov ubezpečovala, že o zatvorení prevádzky na Slovensku neuvažuje. Odborári ZO Integrovaného odborového zväzu pri spoločnosti ECCO Slovakia a.s preto požadujú spravodlivú finančnú kompenzáciu pre každého prepusteného zamestnanca, čo zamestnávateľ odmieta. Ešte 17.júna 2025 bol vyhlásený štrajk.
Štrajkovú pohotovosť vyhlásilo aj Odborové združenie železničiarov (OZŽ) a jeho Podnikový výbor pri ŽSR. Zamestnanci ŽSR dlhodobo čelia dôsledkom nesystémového a nedostatočného financovania podniku, ktorého zriaďovateľom je štát. Vzhľadom na neúspešné kolektívne vyjednávanie o zvýšení miezd pre rok 2025 a neakceptovanie legitímnych požiadaviek na spravodlivé a dôstojné odmeňovanie sa zamestnanci aj touto zákonnou cestou domáhajú svojich práv.
Cieľ – pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami na 80%
Ďalšou vysoko aktuálnou, no vo verejnom priestore značne opomínanou témou, je zvyšovanie pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami. To je na Slovensku v súčasnosti veľmi nízke, dosahuje iba približne 25 %, čo je v porovnaní s inými krajinami EÚ veľmi málo. Takmer 100-percentné pokrytie pracovníkov kolektívnymi zmluvami majú napr. v susednom Rakúsku, Taliansku či škandinávskych krajinách.
K zvyšovaniu pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami nás pritom zaväzuje európska smernica o primeraných minimálnych mzdách. Do novembra by preto vláda mala predložiť tzv. akčný plán, prostredníctvom ktorého by sa malo zvýšiť pokrytie kolektívnymi zmluvami až na úroveň 80 percent. „Dúfame, že sa nám tento stav podarí dosiahnuť, lebo kolektívne vyjednávanie je jediným nástrojom, prostredníctvom ktorého si zamestnanci môžu skvalitňovať svoj život, pracovné prostredie, sociálne benefity a mzdové alebo platové a pracovné podmienky,“ povedala Uhlerová. Hoci odbory zaslali na ministerstvo práce viacero legislatívnych návrhov a predpokladali, že vytvorí aspoň pracovnú skupinu, doteraz nedostali žiadnu spätnú väzbu.
Zastrašovanie odborárov
Problémom nie je len nízke pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami, ale aj zlyhávanie sociálneho dialógu medzi zamestnávateľmi a pracovníkmi. Odborové organizácie predkladajú firmám svoje požiadavky a návrhy, tie sa však často snažia vyhýbať sociálnemu dialógu alebo prepúšťajú odborových funkcionárov nezákonne.
Predsedníčka Odborového zväzu KOVO Monika Benedeková zdôraznila, že je neprípustné, aby spoločnosti prepúšťali odborových funkcionárov len preto, že zastupujú záujmy zamestnancov danej firmy. V súčasnosti nejde o výnimky ale o systémový problém.
Za posledný rok boli prepustení odboroví funkcionári napríklad v Arriva Bratislava, Arriva Liorbus Liptovský Mikuláš či G-TEKT Nitra. Slovenská legislatíva pritom poskytuje odborovým funkcionárom určitú formu ochrany, tá sa však ukazuje ako neefektívna a neúčinná, najmä vzhľadom na dĺžku súdnych konaní, ktoré musia prepustení funkcionári viesť.
Priamym dôsledkom ich prepúšťania je podľa nej paralýza kolektívneho vyjednávania a zastrašovanie zamestnancov, ktorí sa boja vstupovať do odborov alebo otvorene hovoriť o svojich pracovných podmienkach.
Podľa šéfky kovákov, zákonník práce v tejto oblasti neposkytuje dostatočnú ochranu. Odbory preto navrhujú viaceré legislatívne zmeny. Konkrétne, aby bolo obrátené dôkazné bremeno na zamestnávateľa. Ten by sa na súde musel domáhať určenia platnosti výpovede a v rámci tohto obdobia by bol povinný platiť náhradu mzdy alebo by odborárovi musel prideliť náhradnú prácu, pretože to je najčastejší problém, prečo je nakoniec prepustený odborový funkcionár nútený odísť a hľadať si iné zamestnanie. Prepustenie odborového funkcionára vedie následne k paralýze odborovej organizácie a často aj k jej rozpadu.
Podľa Moniky Benedekovej by malo byť predlžené aj obdobie, za ktoré je zamestnávateľ povinný odborovému funkcionárovi poskytovať náhradu mzdy. To je v súčasnosti 36 mesiacov, pritom dĺžka súdneho sporu je tri roky a viac.