Verejné investície na Slovensku sú dlhodobo nízke. Ledva stačia na opravy verejného majetku. Ak investujeme do nových projektov, ide to na úkor opráv. Vedie to k zhoršujúcemu sa stavu ciest, nemocníc či škôl. Susedné krajiny s podobnými príjmami ako my, investujú viac. Vďaka tomu zvládajú aj opravy, aj nové projekty.
Analytici NBS sa pozreli na to, ako sa Slovensku darí šetriť v porovnaní s našimi susedmi a krajinami východnej Európy. V šetrení však nie sme dobrí ani pri rodinných rozpočtoch a sme na chvoste za ostatnými krajinami EÚ.
Slovensko má dlhodobo nízke verejné investície. Štát ich nie je schopný systematicky financovať. Väčšina krajín strednej a východnej Európy investuje viac, ako potrebuje, a preto sa rýchlejšie modernizujú a zvyšujú úroveň verejných služieb.
Pod pojmom verejné investície si môžeme predstaviť opravy ciest, škôl, nemocníc, sociálnych zariadení, rozširovanie vodovodných sietí a podobne. Samozrejme, opravuje sa aj u nás, ale pomaly a v malom, a teda nie je dosť financií na obnovu a zároveň rozvoj.
Nevieme šetriť
Usporiť vieme, keď sú bežné výdavky nižšie ako príjmy. Slovensko systematicky nešetrí a v regióne sme skôr na okraji s nízkymi, alebo zápornými úsporami. Od vstupu do EÚ sme podľa analytikov mali úspory v priemere rovné nule. A tak ako v domácnosti, šetrí sa, keď žijeme dobré časy. Pre úsporné plány štátnej kasy potrebujeme udržateľnú investičnú politiku, a tú podľa ekonómov nemáme.
„Krajiny z regiónu dokážu usporiť približne 2 až 5 % z príjmov. Znamená to, že zo 100 eur, ktoré získajú z daní, vedia na investície odložiť 2 až 5 eur. Na Slovensku tieto príjmy spotrebujeme (graf vyššie). Pritom zdroje v hodnote 1 až 2 % HDP by sa určite hodili na toľkokrát spomínanú opravu ciest a mostov. Za ostatných sedem rokov sme mali príjmy blízko priemeru krajín SVE (40% HDP),“ uvádzajú autori blogu o verejných zdrojoch hlavný ekonóm NBS Michal Horváth a analytik verejných financií Marián Labaj.
Obrazne povedané, rozdeľujeme podobne veľký „koláč“ ako naši susedia, avšak inak a do iných oblastí.
„Na Slovensku máme vyšší podiel výdavkov na sociálnu oblasť spolu so zdravotníctvom. Takisto sa odlišujeme v nákladoch na vnútornú bezpečnosť a poriadok (napr. polícia). Na druhej strane šetríme na vzdelávaní. Toto porovnanie aspoň v hrubých rysoch upriamuje pozornosť, kde je priestor na šetrenie alebo zmenu,“ vysvetľujú ekonómovia.
Verejné investície sú od nášho vstupu do Európskej únie z veľkej časti hradené z eurofondov, ktoré do veľkej miery nahradili investície zo štátneho rozpočtu. Od roku 2018 verejné investície u nás klesajú. Za posledných päť rokov Slovensko investuje priemerne o 1,3 p. b. ročne menej než ostatné štáty V4, čo predstavuje okolo 1,2 mld. eur.
Podľa analytikov by sme za túto sumu mohli postaviť 13 km diaľnic ročne alebo 3 nové nemocnice. Podľa hrubých odhadov Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA) a Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) predstavuje výška investičného dlhu minimálne 40 mld. eur
Úspory Slovákov zaostávajú za priemerom EÚ
Ako sa darí šetriť domácnostiam? Podobne ako zodpovedným za štátnu kasu. Slováci si dlhodobo odkladajú menšiu časť svojich príjmov, v porovnaní s priemerom EÚ.
„V roku 2024 dosiahla hrubá miera úspor v EÚ-27 úroveň 14,5 %, zatiaľ čo na Slovensku len 5,9 %. Nižšia miera úspor znamená menej možností na vytvorenie rezerv na nečakané výdavky, a to pri zvyšujúcich sa nákladoch na bývanie, neistote na trhu práce či pretrvávajúcich geopolitických hrozbách,“ uvádza sa v tohtoročnom Indexe prosperity Slovákov.
Keď už sa nám podarí našetriť istý obnos, naše investičné myslenie je konzervatívne, nevyužívame investičné produkty tak, ako napríklad v západných krajinách. Zhruba polovica majetku ostáva vo vysoko likvidnej forme, teda v hotovosti alebo na bežných účtoch Slovákov.
Zdroj: NBS, Inštitút pre stratégie a analýzy, Index prosperity
Ilustračná fotografia: Pexels