V rokoch 2021–2023 čelila Európska únia bezprecedentnému nárastu inflácie, ktorý dramaticky zasiahol životnú úroveň miliónov pracujúcich. Nové špeciálne číslo renomovaného vedeckého časopisu Transfer: European Review of Labour and Research analyzuje, ako vlády a sociálni partneri v rôznych štátoch reagovali na túto krízu a aké dopady mala na mzdy, kolektívne vyjednávanie a makroekonomickú stabilitu.
Na rozdiel od 70. rokov, kedy infláciu do veľkej miery poháňali vysoké mzdové požiadavky, aktuálna inflácia vznikla kombináciou externých šokov – rastom cien energií po ruskej invázii na Ukrajinu, klimatickými zmenami a narušením dodávateľských reťazcov. Zaujímavosťou je, že mzdy v tomto období väčšinou infláciu nedobiehali – reálne mzdy v mnohých krajinách výrazne klesli.
Tri európske trajektórie
Výskumníci rozdelili krajiny EÚ do troch hlavných skupín:
-
„Korporatistickí stáli hráči“ – napr. Nemecko, Dánsko a Švédsko, kde pretrváva koordinácia medzi vládou a sociálnymi partnermi, čo viedlo k miernejším stratám kúpnej sily a zachovaniu konkurencieschopnosti.
-
„Prekvapiví revalvátori“ – štáty ako Rumunsko, Slovinsko či pobaltské krajiny, ktoré zaznamenali vysoký rast reálnych miezd najmä vďaka výraznému zvyšovaniu minimálnej mzdy.
-
„Súťaživé ochudobňovanie“ – Taliansko, Grécko a Francúzsko, kde sa mzdy prepadli a rast bol udržaný na úkor životnej úrovne pracujúcich.
Zatiaľ čo v minulosti bola koordinácia medzi štátom, odbormi a zamestnávateľmi základom makroekonomického riadenia, dnes sa čoraz viac spolieha na priamu intervenciu štátu – napríklad cez cenové stropy, transfery alebo zvýšenie minimálnej mzdy. Odbory zostali v mnohých krajinách oslabené a ich schopnosť ovplyvňovať mzdy klesla. Napriek tomu, práve štáty s koordinovaným kolektívnym vyjednávaním si udržali väčšiu mieru stability.
Záver špeciálneho čísla je jasný: štát sa opäť stáva kľúčovým aktérom v riadení inflácie, avšak bez širšieho sociálneho dialógu môže dôjsť k strate legitimity.
Výskumníci vyzývajú na nový výskum, ktorý by skúmal prepojenie medzi menovou politikou, mzdovou stratégiou a fiškálnymi opatreniami v čase krízy. Otázkou ostáva, či sa odbory dokážu prispôsobiť novej realite a vrátiť sa na výslnie ako silný sociálny partner.
Zdroj: Introduction to the special issue: Conflict and coordination in the cost-of-living crisis