Jeden z odporcov myšlienky skracovania pracovného času a analytik ekonomického think tanku INESS v posledných dňoch a týždňoch doslova chrlí tlačové správy, komentáre a tvrdenia, ktoré sú jemne povedané dezinterpretáciou reality.
Napríklad na základe pracovnej štúdie vydanej Európskou komisiou, ktorá sa rozhodla pozrieť na skracovanie pracovného času, si na potvrdenie svojho názoru vybral jednu tabuľku, na základe ktorej tvrdí, že reálne skracovanie pracovného času je nezmysel.
Tak sa skúsme na jeho tvrdenie pozrieť trochu podrobnejšie. V podcastovej diskusii denníka Pravda k tejto téme hneď na úvod vyhlásil, že on delí odborníkov na tých, ktorí používajú štandardné metódy a tých druhých. Zaoberať sa tým, že veda sa posúva vpred najmä tak, že sa používajú rôzne neštandardné a experimentálne postupy, asi nemá v tejto chvíli zmysel (prečo sa však pri inej téme tak rád odvoláva na experimentálnu štúdiu IFP?). Pozrime sa však na jeden základný a štandardný postup vo vede, ktorý platí desaťročia, ak nie storočia.
Základným vedeckým postupom je hľadanie chýb, nedostatkov a limitov. Doslova každá vedecká a výskumná práca sa takémuto prístupu musí vystaviť, pretože záujmom vedy je hľadať pravdu. A tu sa opýtajme, či je to aj záujem analytika INESS?
Záujmom vedy nie je niečo spochybňovať preto, aby bojovala s nepohodlnými závermi, ale aby hľadala lepšie postupy, ako sa k záverom dopracovať. Ak sa lepšie postupy nájdu, nie vždy to znamená, že pôvodné závery boli chybné. Niekedy sa potvrdia, niekedy vyvrátia a niekedy nájdeme celkom iné vysvetlenia alebo objavy.
Tento postup však analytik INESS nedodržiava. On si už svoj záver dávno utvoril („téma štvordňového pracovného času je obskúrna“), jemu stačí, že si k tomu nájde jednu malú časť nejakej štúdie a uvedie ju bez kontextu. Rovnaký postup, takzvaný cherry pickinkg (vyberanie hrozienok), použil v minulosti už mnohokrát.
| Pozri napríklad aj tu:
Krížová výprava proti minimálke Slovenské skúsenosti s Neoliberalizmom (s. 44-46) |
Pozrime sa teda, ako k téme skracovania pracovného času pristupujú autori ním spomínanej štúdie Európskej komisie. V piatej kapitole, odkiaľ pochádza aj analytikom použitá tabuľka, rozobrali hlavné limity aktuálnych pilotov a ich výskumov. Nikde v celej práci nenájdete tvrdenie, že na základe týchto limitov je možné urobiť záver o nerealistickosti skracovania pracovného času, alebo zistenia, ktoré by odporovali výsledkom skúmaných štúdií. Naopak, celá šiesta kapitola sa venuje návrhom, ako tieto pilotné štúdie, ale aj budúce piloty vylepšiť, aby sa prípadné nedostatky a limity výskumov odstránili.
Jedným zo základných limitov výskumov spojených s pilotmi skracovania pracovného času je relatívne malé rozširovanie reálneho skracovania pracovného času a krátky čas od ich začiatku. Čiže výskumné vzorky sú relatívne malé a mnohé procesy ešte stále prebiehajú, takže na definitívne závery jednoducho stále nedozrel čas. Tu by samozrejme pomohlo, ak by sa tieto experimenty rozširovali, čo sa aktuálne aj deje a takéto experimenty sa začínajú aj v Nemecku a v Belgicku.
To, čo však analytik INESS nehovorí, je fakt, že európska komisia hodnotila len štúdie k aktuálnym pilotom zavádzania štvordňového pracovného času. Vedeckých štúdií k tejto problematike existuje omnoho viac a mnohé z nich pochádzajú z rešpektovaných univerzít.
V každom prípade jedným zo zásadných nevedeckých ukazovateľov, ktoré hovoria v prospech týchto experimentov, je fakt, že drvivá väčšina firiem, ktoré so skracovaním pracovného času experimentovali, pri ňom ostávajú aj po skončení pilotov. Majitelia a manažmenty firiem asi k tomuto rozhodnutiu nedospeli po preštudovaní analytikom spochybňovaných štúdií, ale skôr potom, ako zistili, či im táto zmena priniesla reálne pozitívne zmeny.
Pri atakovaní skracovania pracovného času analytik INESS v poslednej dobe často spomína aj Island, kde sa nedávno úspešne skončil jeden z pilotov. A ako dôkaz o tom, že nešlo o experiment so štvordňovým dňovým pracovným týždňom, vyťahuje fakt, že na Islande ešte nedošlo k skráteniu pracovnej doby na 32 hodín týždenne. Lenže takto len znova potvrdil svoju nevedomosť o tejto téme. Takzvaný štvordňový pracovný týždeň, čiže skrátenie základného pracovného času zo 40 na 32 hodín týždenne sa môže presadzovať rôznymi spôsobmi – z časového hľadiska to môže byť skokovo, alebo postupne. Na Islande na to idú postupne. A čo sa týka reálne odpracovaných hodín, tak Island sa v posledných rokoch zásadne posunul z pozície rekordéra EÚ na pozíciu tesne nad priemerom. Na grafe pekne vidno, že práve počas ním spomínaného obdobia medzi rokmi 2015 a 2019 došlo k naštartovaniu procesu reálneho skracovania pracovného času.
Diskusia, založená na argumentoch, je veľmi potrebná, nech už sa týka akejkoľvek témy a nech je aj založená na zásadne rozdielnych názoroch. Napríklad ako kedysi v „prehistórii“ chceli dnes už nobelisti David Card a Alan Krueger potvrdiť vtedajší všeobecne uznávaný konsenzus, že zvyšovanie minimálnej mzdy likviduje pracovné miesta. Vo svojej experimentálnej štúdii prišli presne k opačným záverom. Táto štúdia rozpútala doslova preteky v spochybňovaní ich metodiky a odvtedy sa permanentne robia v tejto oblasti výskumy, ktoré spôsobili, že vedecký konsenzus sa v tejto otázke zásadne posunul. Zároveň sa ich experimentálny postup odvtedy stal štandardom a práve zaň dostali aj nobelovku. Analytik INESS ostal zaseknutý v minulosti a ako ekonóm „používajúci štandardné metódy“ akosi pozabudol, čo je skutočnou úlohou vedy. Alebo je vedou v jeho podaní demagogické vytrhávanie z kontextu a dezinterpretácia záverov vedeckých prác?