Život neprináša len zmeny k lepšiemu. Občas nastane aj regres, no časom sa veci vrátia do „normálu“. Tak už to chodí. To čo však aktuálne zažívame je hlboký úpadok, aký nemá obdoby. Povedané slovami Václava Havla: „naše země nevzkvétá“.
Napriek tomu, že obyvatelia Slovenska po vstupe do EÚ výrazne zbohatli, v posledných rokoch sa prejavuje čoraz viac príznakov nášho úpadku. Stačí si urobiť iba drobný sumár rôznych štatistík, ktoré boli uverejnené v posledných týždňoch a je evidentné, že blahobyt, ktorí nám politici vždy pred voľbami sľubujú, sa nám vzďaľuje.
Azda najvypuklejší je problém v oblasti bývania, ktoré sa pre mnohých stáva absolútne nedostupným. Byty sú najdrahšie v histórii. Ich priemerná cena sa vyšplhala na doterajšie historické maximum 3041eur za meter štvorcový. Priemerne zarábajúci človek s platom zhruba 1500 eur, tak o vlastnom bývaní môže iba snívať, lebo za mesiac si dokáže našetriť na pol metra štvorcového! A z niečoho ešte potrebuje žiť…
Ďalším neklamným znakom úpadku je to, že domácnosti míňajú čoraz viac peňazí na potraviny. Podiel výdavkov na jedlo a pitie sa zvýšil zo zhruba 17 percent v roku 2007 na 23 percent v roku 2002 a v rokoch 2023 a2024 stúpol až na 26%! V r. 2023 bol podiel výdavkov na potraviny tretí najvyšší v únii! Pritom logicky s rastom bohatstva by sa dal očakávať opačný trend. Rast platov však nestačí pokrývať vyššiu potravinovú infláciu. Smutné je najmä to, že v rokoch 2021 až 2023 stúpali zisky firiem viac než mzdy. Predvolebné sľuby niektorých strán, že potraviny zlacnejú, preto pôsobia ako zlý žart.
V danej situácii neprekvapuje, že viac ako polovica rodín s deťmi žije od výplaty k výplate – nedokážu si ušetriť ani zopár eur. Znamená to, že v prípade, ak sa im pokazí práčka alebo iný domáci spotrebič, jednoducho nemajú na kúpu nového. Vzniká tak dlhová špirála, ktorá sa časom zväčšuje. U tým, čo žijú doslova z rúk do úst, musia rady finančných analytikov o tom, koľko by si mali každý mesiac ušporiť na rôzne neočakávané výdaje, vyvolávať smiech cez slzy.
Prepad reálnych príjmov je očividný. Deje sa tak napriek tomu, že priemerný Slovák odpracuje týždenne 39,6 hodiny, čo je výrazne viac než priemer EÚ (37,1 hodiny). Ak vláda zruší 17. november ako deň pracovného pokoja, tak ľudia budú pracovať ešte viac…
Sumam sumárum, väčšina obyvateľov Slovenska žije od výplaty k výplate a nevidí žiadnu perspektívu, že by sa veci mali zlepšiť.
A čo v takejto situácii robia naši politici? Namiesto toho aby sa zaoberali reálnymi problémami ľudí, pripravujú novelu ústavy o dvoch pohlaviach. Keď už aj koaličný politik Ján Ferenčák povie, že zmenou ústavy sa nijako nezmení život ľudí, pretože nezabezpečí „lacnejší chlieb ani lacnejšie palivo“, politici by sa asi mali zamyslieť nad tým, čo robia a kam túto krajinu vedú. Pretože stojíme pred priepasťou. Ak nezačnú robiť skutočné reformy, ktoré túto krajinu posunú dopredu, tak do nej spadneme.