Aj keď umelá inteligencia napreduje míľovými krokmi, väčšina pracovných pozícií nebude nahradená, ale transformovaná. Podľa odborárov je teraz čas investovať do rozvoja zručností a nastaviť férové pravidlá pre digitálnu budúcnosť.
Zatiaľ čo diskusie o vplyve umelej inteligencie (AI) na trh práce neutíchajú, nová správa Medzinárodnej organizácie práce (ILO) prináša viac vyvážený pohľad: každé štvrté pracovné miesto na svete môže byť ovplyvnené generatívnou AI, no plná automatizácia väčšiny z nich nehrozí. AI mení spôsob, ako pracujeme, ale ľudí ako takých zatiaľ nenahrádza.
Zásadným zlomom bol koniec roka 2022, kedy bol predstavený ChatGPT. Odvtedy sa technológie generatívnej AI – najmä veľké jazykové modely (LLM) – rozšírili rýchlejšie, než si mnohí dokázali predstaviť. Tieto modely dnes dokážu nielen generovať texty, ale zvládajú aj kódovanie, analýzu dát či prácu s obrázkami a zvukom. Nástup multimodálnych systémov výrazne rozšíril spektrum úloh, ktoré AI zvládne.
Kým v minulosti sa automatizácia týkala najmä rutinných manuálnych činností, dnes sa ohrozené cítia aj profesie s vysokou mierou digitalizácie – ako napríklad junior programátori, administratívni pracovníci či asistenti. Vstupné pozície, ktoré slúžili ako odrazový mostík k náročnejším úlohám, sa menia najrýchlejšie. Dôvod? AI nástroje dokážu mnohé z jednoduchších úloh zvládnuť lacnejšie, rýchlejšie a bez chýb.
Napriek tomu však analytici a odborári varujú pred prehnaným pesimizmom. AI síce zmení povahu práce, no nezruší potrebu ľudského faktora. Už len preto, že samotná implementácia týchto technológií je nerovnomerná – krajiny s nedostatočnou infraštruktúrou, slabým internetom či nízkou úrovňou digitálnych zručností budú ich zavádzanie realizovať pomalšie.
Prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR Monika Uhlerová zdôrazňuje potrebu konštruktívneho a aktívneho prístupu: „Umelá inteligencia by mala rozširovať naše schopnosti, nie ich nahrádzať. Budúcnosť práce musí stáť na spolupráci človeka a technológie – nie na slepom nahrádzaní ľudí strojmi. Musíme preto zabezpečiť, aby každý pracovník mal možnosť prispôsobiť sa zmenám a získať potrebné zručnosti. To je výzva nielen pre vzdelávací systém, ale aj pre zamestnávateľov, odbory a štát.“
Podľa Uhlerovej je dôležité, aby digitálna transformácia nevytvárala nové nerovnosti – či už medzi regiónmi, medzi generáciami, alebo medzi zamestnancami s rôznym prístupom k vzdelávaniu.
Závery správy ILO aj odhady amerického úradu práce naznačujú, že dopyt po IT odborníkoch bude aj naďalej rásť. Pracovné pozície ako softvérový vývojár, dátový analytik či špecialista na AI budú patriť k najžiadanejším. Práve preto je podľa odborníkov dôležité, aby najmä mladí programátori a IT špecialisti nečakali, ale systematicky investovali do nových zručností. Znalosť AI nástrojov, práca s veľkými dátami, schopnosť rýchlo sa učiť a adaptovať – to všetko budú schopnosti, ktoré môžu mladých ľudí urobiť nielen konkurencieschopnými, ale aj nenahraditeľnými.
Zdroj a obrázok: MOP/ILO