Verejná diskusia o dôchodkoch sa na Slovensku čoraz častejšie mení na hru s číslami bez kontextu. Namiesto hľadania spravodlivého a udržateľného nastavenia systému sa verejnosť zaplavuje zjednodušenými a často zavádzajúcimi výrokmi. Najnovším príkladom je tvrdenie, že slovenské dôchodky sú „príliš štedré“. Takéto zovšeobecnenia však nestoja na pevnej analytickej pôde, ale skôr na selektívnom výbere ukazovateľov, ktoré bez dôkladného výkladu môžu mýliť.
Zlá interpretácia dát
Dáta bez kontextu nie sú nástrojom poznania, ale manipulácie. Porovnávať podiel dôchodku na príjme obyvateľstva medzi krajinami bez zohľadnenia metodologických rozdielov je ako porovnávať jablká s hruškami. Čo presne meriame? Dôchodky seniorov? Priemerné mzdy? Započítavame dávky, dane, náklady? Sú započítaní len pracujúci, alebo aj ekonomicky neaktívni? Každá krajina má inú štruktúru príjmov a štruktúru obyvateľstva, odlišný podiel súkromných a verejných výdavkov, iný daňový aj sociálny systém. Bez jasnej porovnateľnosti je výsledný pomer len číselná ilúzia.
Ak by sme na preteky v behu na 100 metrov postavili vedľa seba trojročného Slováka, pätnásťročného Čecha, 30 ročného Nemca, slovinského cyklistu Pogačara a Usaina Bolta z Jamajky, tak z výsledkov takéhoto „preteku“ by sme tiež dostali graf s podobnou výpovednou hodnotou, ako vo vyššie prelinkovanom článku.
Populárne ukazovanie rebríčkov krajín
Podobný problém sa objavuje aj pri interpretácii miery chudoby. Česká republika napríklad dlhodobo vykazuje nízku mieru chudoby podľa relatívneho ukazovateľa. Znamená to, že tam chudoba neexistuje? Samozrejme nie – je to dôsledok limitov metodiky a nie nevyhnutne odraz sociálnej reality. Podobne zavádzajúce môže byť tvrdenie, že slovenskí dôchodcovia sú na tom lepšie než ekonomicky aktívna populácia len preto, že ich mediánový príjem je bližšie k celkovému mediánu (k mediánu ekvivaletného disponibilného príjmu?). Takýto údaj nič nevypovedá o dôchodkovom systéme ako takom – len o relatívnej hodnote jedného ukazovateľa k druhému, pričom nevieme, či niektorý z nich je privysoký, alebo prinízky.
Akosi pričasto sa takéto rebríčky a grafy objavujú v médiách a rukách politikov, keď sa snažia komunikovať svoje „pravdy“. Je to jednoduché a vyzerá to dobre. Keďže sú zdrojom oficiálne štatistické databázy, tak sa každý môže obhájiť tým, že tak predsa hovorí Eurostat, alebo ŠÚ SR. Problémom je, že málokto si prečíta metodiku a len málokto dokáže niektoré z týchto dát intepretovať správnym spôsobom.
Dôchodky sú neudržateľné – škrtaním ich ale neopravíme
To však neznamená, že dôchodkový systém nepotrebuje reformu. Práve naopak – vieme, že čelí vážnym demografickým výzvam, vieme, že dlhodobo nie je udržateľný v súčasnej podobe a vieme aj to, že mnohé jeho parametre nie sú nastavené spravodlivo. Avšak ak diskusiu zúžime na výčitky voči 13. dôchodkom či na moralizovanie o „príliš štedrých“ penziách, bez ohľadu na ich štruktúru a účel, míňame sa cieľom.
Ak chceme udržateľný a spravodlivý dôchodkový systém, potrebujeme predovšetkým verejnú a odbornú debatu, ktorá pracuje s presnými dátami a ich logickou interpretáciou, porovnateľnými ukazovateľmi a medzinárodnými skúsenosťami. Potrebujeme si položiť zásadné otázky: Aký rozsah verejnej solidarity chceme zachovať? Aké zdroje na to vieme zabezpečiť? Bez zodpovedania týchto otázok sa budeme donekonečna točiť v kruhu vzájomného obviňovania sa.
Kto za to môže?
Súčasný trend zjednodušovania a polarizácie spoločnosti – stavaním mladých proti starším, pracujúcich proti nezamestnaným, zamestnancov proti dôchodcom, dôchodcov proti jednorodičom, atď. – vytvára len priestor pre populizmus a demagógiu. Škrty motivované výlučne záujmom ušetriť verejné financie nevedú k prosperite, ale k úpadku. A v konečnom dôsledku to všetko vedie k rozvratu dôvery vo verejné inštitúcie a v samotný princíp solidarity.
Práve odbory môžu a majú byť hlasom rozvahy v tejto debate. Nie je naším cieľom zachovať neudržateľné výdavky, ale zabezpečiť dôstojnú starobu pre všetkých – aj pre dnešných pracujúcich. Aj preto Konfederácia odborových zväzov SR opakovane predkladá odborné analýzy, ktoré sa venujú otázkam dôchodkovej reformy a konsolidácie verejných financií v kontexte sociálnej spravodlivosti. Naším cieľom nie je rozdúchavať vášne, ale prispieť k riešeniu, ktoré bude stabilné, spravodlivé a spoločensky akceptované.