Za minimálnu mzdu pracuje zhruba 200-tisíc ľudí na Slovensku. Minimálny mesačný zárobok je v súčasnosti 750 eur v hrubom. Do troch rokov by to mohla byť takmer tisícka, a to v prípade, že prejde návrh ministra práce Erika Tomáša. O platových podmienkach ešte bude rokovať s odborármi a zamestnávateľmi.
Minimálna mzda sa má vypočítavať ako 60 % priemernej mesačnej mzdy z predchádzajúcich dvoch rokov. Automat pri určovaní minimálnej mzdy platí aj v súčasnosti, no pracuje s nižším percentom na úrovni 57 %. Zmena má zaistiť, že minimálna mzda bude primeraná životným nákladom a ekonomickej situácii krajiny. Odborári návrh vítajú, zamestnávatelia nesúhlasia. Podporu zatiaľ nemá ani u partnerov z koaličnej SNS.
„Zavedenie automatu bolo aj reakciou na požiadavku zamestnávateľov zabrániť politickým zásahom do stanovovania minimálnej mzdy a nastaviť predvídateľný mechanizmus, pričom obe požiadavky nastavený automat spĺňa,“ myslí si prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.
Minister rezortu Erik Tomáš dodáva, že novela zákona je súčasťou transpozície smernice Európskej únie o primeraných minimálnych mzdách.
„Smernica vyžaduje, aby minimálna mzda bola približne polovicou priemernej mzdy. Je pre nás dôležité, aby sme zabezpečili, že tento podiel bude v rámci týchto parametrov, čo podporuje rovnaké príležitosti a spravodlivé mzdy pre všetkých,“ povedal Erik Tomáš.
Zamestnávatelia radšej nižšie odvody
Podľa ministra práce má revízia automatu zaistiť, aby mzda zodpovedala dôstojnej životnej úrovni. Klub 500 argumentuje, že štát si len pod rúškom zvyšovania minimálnej mzdy zvyšuje príjmy rozpočtu: „Sme presvedčení, že najefektívnejšou cestou je zvyšovanie čistých príjmov osôb s minimálnou mzdou formou zvyšovania nezdaniteľnej časti základu dane. Toto je cesta, ktorá zníži celkové daňovo-odvodové zaťaženie zamestnancov na Slovensku, ktoré je jedno z najvyšších naprieč krajinami EÚ.“
Rovnaký názor má aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, ktorá rovnako považuje za nutné zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane. Podľa zamestnávateľov by zmena v automate znamenala zvyšovanie nákladov a následne aj problémy s konkurencieschopnosťou. „Firma podnikajúca na východnom Slovensku môže znášať zvyšovanie nákladov v súvislosti s minimálnou mzdou oveľa citlivejšie ako firma na západe, ktorá si vyššie náklady môže premietnuť do vyšších cien,“ uvádza Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení.
Lepšie práva zamestnancov
Podľa údajov z Eurostatu je priemerný čistý ročný príjem jednotlivca 5. najnižší z krajín EÚ a nedosahuje ani polovičnú hodnotu priemeru krajín eurozóny. Monika Uhlerová z Konfederácie odborových zväzov SR pripomína, že navrhovaná zmena je len návratom k úprave spred roka 2020.
„KOZ SR dôrazne požadovala prehodnotenie spomínaného automatu pri výpočte minimálnej mzdy a jeho návrat k 60 % podielu minimálnej mzdy na priemernej mzde. Preto navrhovanú zmenu vnímame nielen ako snahu o zlepšenie mzdových podmienok zamestnancov, ale aj ako potrebnú legislatívnu úpravu súvisiacu s implementáciou smernice EÚ o primeraných minimálnych mzdách,“ uviedla prezidentka KOZ a doplnila, že konkrétne pripomienky bude KOZ SR prezentovať v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ktoré v súčasnosti stále prebieha a končí 15.apríla.
Novela zákona o minimálnej mzde je totiž aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Aj keď členské štáty majú zákonom upravené určovanie minimálnej mzdy, ustanovenia európskej smernice ich zaväzujú stanovovať a aktualizovať minimálne mzdy.
„Sme presvedčení, že stanovenie „automatu“ minimálnej mzdy na úrovni 60 % napĺňa záväzky smernice, ktoré nehovoria o pevnej sume, ale o rámci jej stanovenia. Nastavený „automat“ totižto reflektuje úroveň priemernej mzdy v národnom hospodárstve v období dvoch rokov dozadu, a teda neodráža ekonomickú situáciu roku, na ktorý sa minimálna mzda určuje. Porovnaním priemerných miezd a minimálnych miezd v jednom roku, tak navrhovaná úroveň určenia minimálnej mzdy 60 % zabezpečuje dosiahnutie odporučeného rámca,“ doplnila Monika Uhlerová.
V rámci schválenej smernice tiež musíme prijať opatrenia na zvýšenie miery pokrytia kolektívnym vyjednávaním a podporiť konštruktívne rokovania o mzdách medzi sociálnymi partnermi. Ministerstvo práce navrhuje obnovenie právnej úpravy, ktorá ukladá záväznosť tzv. reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa aj na ďalších zamestnávateľov v tom istom odvetví, a tým zvýšiť práva zamestnancov a viac zjednotiť sociálne podmienky.
„Návrh vychádza aj z Programového vyhlásenia vlády na obdobie rokov 2023 – 2027. Vzhľadom na súčasnú úroveň pokrytia kolektívnym vyjednávaním, ktorá je nižšia ako 80%, je táto úprava opatrením, ktoré pomôže Slovenskej republike zvýšiť pokrytie kolektívnym vyjednávaním a viac sa priblížiť k odporúčanej hodnote,“ ozrejmil minister.
Zdroj: MPSVR SR