Európska komisia predstavila návrh tzv. 28. režimu obchodného práva pod názvom EU Inc. Oficiálne má ísť o nástroj na podporu startupov, scale-upov a konkurencieschopnosti EÚ. Firmám by umožnil fungovať pod jednotným európskym firemným režimom naprieč členskými štátmi. Na prvý pohľad ide o technickú reformu obchodného práva. V skutočnosti však môže mať zásadné dôsledky aj pre zamestnancov, odbory a sociálne práva.
Ako upozorňuje najnovší dokument ETUI Inovácia alebo obchádzanie?, obchodné právo nemožno oddeliť od pracovného práva. To, kde je firma registrovaná, neurčuje iba jej administratívu či dane, ale aj to:
- aké pravidlá sa uplatňujú na zastupovanie zamestnancov,
- kde vznikajú podnikové rady,
- ako funguje kolektívne vyjednávanie,
- a aké silné sú mechanizmy kontroly a presadzovania pracovných práv.
Najväčším rizikom návrhu je, že môže vytvoriť nový priestor pre tzv. regulačnú arbitráž. Inými slovami, firmy si budú môcť vyberať štát s najnižšími požiadavkami a najslabšími sociálnymi pravidlami, pričom reálne budú pôsobiť inde. Podobný problém už dnes poznáme pri daňovej konkurencii medzi štátmi EÚ. Niektoré krajiny lákajú firmy nižšími daňami, špeciálnymi režimami alebo slabšou reguláciou. ETUI upozorňuje, že EU Inc. môže podobnú súťaž preniesť aj do sociálnej oblasti.
Ak by sa tento trend naplno rozbehol, mohlo by to znamenať tlak na oslabovanie kolektívnych práv, obchádzanie zastúpenia zamestnancov či fragmentáciu firiem tak, aby sa vyhli povinnostiam voči pracovníkom. Dokument upozorňuje aj na skúsenosti s európskou spoločnosťou SE, kde sa v minulosti objavili prípady využívania schránkových firiem a obchádzania pravidiel zamestnaneckej participácie. Hlavne, ak má tento režim pomôcť inovátorom a startupom, tak ho nie je možné umožniť využívať aj nadnárodným korporáciám a holdingom. Problematický je aj návrh na širšie využívanie odmeňovania formou akcií. Bežný zamestnanec totiž nemá rovnaký prístup k informáciám ako manažment či vlastníci firmy, a preto nesie riziko bez porovnateľnej kontroly nad rozhodovaním. Ešte nebezpečnejšie je, ak sa tento mechanizmus začína vydávať za formu ekonomickej demokracie. Akcie totiž nenahrádzajú odbory, kolektívne vyjednávanie ani demokratické zastúpenie zamestnancov.
Celý spor tak v skutočnosti nie je len o obchodnom práve, ale o budúcnosti európskeho sociálneho modelu. Problémom by bolo, ak by EÚ harmonizovala ekonomické pravidlá rýchlejšie než sociálne práva. V takom prípade by jednotný trh vytváral tlak na oslabovanie pracovných štandardov podobne, ako dnes existuje tlak v oblasti daňovej konkurencie.
To však neznamená, že akákoľvek európska harmonizácia je automaticky zlá. Európske firmy naozaj čelia administratívnej fragmentácii a startupy často narážajú na komplikované pravidlá medzi členskými štátmi. Lepšia koordinácia môže priniesť aj pozitíva – napríklad jednoduchšie fungovanie podnikov naprieč EÚ, nižšiu byrokraciu či rýchlejšie zakladanie firiem.
Kľúčové však je, aby sa konkurencieschopnosť nestavala proti sociálnym právam. Ak má byť EU Inc. skutočne európskym projektom, musí obsahovať silné sociálne ochranné mechanizmy, jasnú ochranu kolektívnych práv, ochranu zastúpenia zamestnancov a mechanizmy proti sociálnemu dumpingu. Bez toho hrozí, že sa z projektu podpory inovácií stane nástroj deregulácie a ďalšieho oslabovania pozície práce voči kapitálu.
Pre odbory preto bude zásadné, aby sa do finálneho návrhu premietli pripomienky a záujmy zamestnancov. Európska konkurencieschopnosť nemôže byť postavená na pretekoch ku dnu, ale na kombinácii inovácií, produktivity, kvalitných pracovných miest a silného sociálneho dialógu.
Foto: AI