Európsky pracovný trh prechádza výraznou zmenou. Po pandémii, energetickej kríze a raste cien sa čoraz viac ukazuje, že firmy už nemôžu stavať iba na lacnej pracovnej sile a flexibilite zamestnancov. Najnovšie analýzy Európskeho odborového inštitútu (ETUI) upozorňujú, že pracovníci v celej Európe očakávajú kvalitnejšie pracovné podmienky, vyššie mzdy a väčšiu sociálnu ochranu. Zároveň sa potvrdzuje, že krajiny s lepším sociálnym dialógom a silnejším kolektívnym vyjednávaním zvládajú ekonomické otrasy lepšie.
Výskum ETUI ukázal, že mnohé európske ekonomiky sa síce po pandémii dokázali vrátiť k rastu, no problémy na trhu práce nezmizli. Naopak, prehĺbili sa rozdiely medzi sektormi, regiónmi aj samotnými zamestnancami. Rast cien energií a inflácia výrazne zasiahli domácnosti s nižšími príjmami a zároveň zvýšili tlak na zamestnávateľov. V mnohých krajinách sa preto otvorila diskusia o tom, ako nastaviť férovejšie pracovné podmienky a zabezpečiť, aby hospodársky rast prinášal úžitok aj pracovníkom.
Podľa odborníkov z ETUI už nestačí hovoriť iba o počte pracovných miest. Dôležitou témou sa stáva kvalita práce. Zamestnanci čoraz viac zdôrazňujú potrebu stability, predvídateľného pracovného času, možnosti zosúladiť pracovný a osobný život a ochrany zdravia pri práci. Rastie aj význam psychickej pohody zamestnancov, keďže mnohé profesie čelia vysokému stresu a neistote.
Nedostatok pracovníkov súvisí aj s kvalitou pracovných miest
Jednou z najvýraznejších tém aktuálnej analýzy ETUI je nedostatok pracovnej sily. Ten sa prejavuje najmä v zdravotníctve, sociálnych službách, doprave, stavebníctve či gastronómii. Hoci zamestnávatelia často hovoria o nedostatku kvalifikovaných ľudí, odborníci upozorňujú, že problém nespočíva iba v kvalifikácii. Mnohé pracovné miesta si totiž vyžadujú vysoké pracovné nasadenie, no sú slabo platené a ponúkajú minimálne možnosti kariérneho rastu.
ETUI upozorňuje, že pracovníci po pandémii prehodnocujú svoje očakávania. Čoraz viac ľudí odmieta pracovať za podmienok, ktoré negatívne ovplyvňujú ich zdravie alebo rodinný život. Tento trend je viditeľný najmä medzi mladšími generáciami, ktoré kladú väčší dôraz na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom.
Nedostatok pracovníkov tak podľa analytikov nemožno riešiť iba dovozom pracovnej sily alebo rekvalifikáciami. Firmy budú musieť zlepšovať kvalitu pracovných miest, investovať do vzdelávania a vytvárať atraktívnejšie pracovné prostredie. Významnú úlohu pritom zohráva aj kolektívne vyjednávanie, ktoré môže pomôcť nastaviť férovejšie mzdy a pracovné podmienky.
Analýza zároveň ukazuje, že krajiny s vyšším podielom kolektívnych zmlúv dokážu lepšie zmierňovať sociálne rozdiely. Zamestnanci v týchto štátoch majú častejšie stabilné pracovné zmluvy, vyššie mzdy a lepšiu ochranu v prípade ekonomických problémov. Silný sociálny dialóg sa preto podľa ETUI stáva jedným z kľúčových faktorov konkurencieschopnosti Európy.
Digitalizácia a zelená transformácia menia požiadavky na zamestnancov
Ďalšou zásadnou témou je digitalizácia a ekologická transformácia ekonomiky. Európske firmy investujú do automatizácie, umelej inteligencie a nových technológií, čo zásadne mení charakter práce. Niektoré pracovné pozície zanikajú, iné vznikajú a od zamestnancov sa očakávajú nové zručnosti.
ETUI upozorňuje, že technologické zmeny môžu priniesť vyššiu produktivitu aj nové pracovné príležitosti, no zároveň vytvárajú riziko sociálnych rozdielov. Zamestnanci s nižšou kvalifikáciou alebo starší pracovníci môžu mať problém prispôsobiť sa novým požiadavkám trhu práce. Práve preto bude podľa odborníkov rozhodujúce investovať do celoživotného vzdelávania a dostupných rekvalifikácií.
Rastúci význam má aj ochrana práv pracovníkov v digitálnom prostredí. Rozvoj platformovej ekonomiky a práce na diaľku priniesol nové otázky týkajúce sa pracovného času, kontroly výkonu či ochrany súkromia. Zamestnanci často pracujú z domu a hranica medzi pracovným a osobným životom sa stiera.
Súčasne prebieha zelená transformácia hospodárstva, ktorá mení celé odvetvia. Automobilový priemysel, energetika či priemyselná výroba budú musieť reagovať na klimatické ciele Európskej únie. ETUI preto upozorňuje, že ekologické opatrenia musia byť sociálne spravodlivé. Ak sa zmeny uskutočnia bez podpory pracovníkov, môžu viesť k rastu nezamestnanosti alebo regionálnych rozdielov.
Dôležitou témou je preto koncept takzvanej spravodlivej transformácie. Ten zdôrazňuje, že ekologické reformy musia byť spojené s podporou zamestnancov, vytváraním nových pracovných miest a investíciami do regiónov, ktoré budú zmenami najviac zasiahnuté.
Európa bude musieť viac investovať do sociálnej stability
Odborníci z ETUI sa zhodujú, že budúcnosť európskeho trhu práce nebude závisieť iba od ekonomického rastu, ale aj od schopnosti udržať sociálnu stabilitu. Rastúce životné náklady, neistota a tlak na výkon zvyšujú riziko sociálneho napätia. Európske krajiny preto budú musieť posilňovať sociálnu ochranu, podporovať kvalitné pracovné miesta a zlepšovať pracovné podmienky.
Veľkou výzvou zostáva aj demografický vývoj. Európa starne a mnohé krajiny už dnes zápasia s nedostatkom pracovníkov. To znamená, že firmy budú musieť viac investovať do udržania zamestnancov, podpory zdravia pri práci a vytvárania podmienok, ktoré umožnia ľuďom pracovať dlhšie.
ETUI zároveň upozorňuje, že konkurencieschopnosť Európy sa nebude dať budovať iba na nízkych nákladoch práce. Budúci úspech ekonomiky bude závisieť od kvalifikovaných pracovníkov, kvalitného vzdelávania, inovácií a dôvery medzi zamestnávateľmi a zamestnancami.
Kľúčovou úlohou preto zostáva sociálny dialóg. Krajiny, ktoré dokážu zapojiť odbory, zamestnávateľov aj štát do spoločného hľadania riešení, majú väčšiu šancu zvládnuť ekonomické aj technologické zmeny bez výrazných sociálnych konfliktov. Európsky trh práce tak vstupuje do obdobia, v ktorom už nebude rozhodovať iba výkon ekonomiky, ale aj kvalita života pracujúcich ľudí.
Foto: Pexels
Zdroj: ETU BM2026-WEB.pdf