Na trhu práce sa stretávajú rôzne vekové kategórie zamestnancov. Ľudí, ktorí spadajú do tzv. generácie boomerov, spájame s obdobím po Druhej svetovej vojne. V tom čase bola vysoká pôrodnosť a rodilo sa veľa detí, ktoré sa neskôr výrazne podieľali na ekonomickej, hospodárskej a spoločenskej obnove krajiny. Naproti tomu stojí tzv. generácia zoomerov, ktorá vyrastala už v digitálnom prostredí, resp. nie je jej známy život pred príchodom internetu. Medzi nimi vyrástli ešte generácie ľudí X a Y. Známa je u nás tzv. generácia husákových detí, ktorá aj samu seba vníma ako najsilnejšiu. Pozície na trhu práce obsadzujú dnes všetky tieto generácie, dôležité ale je, ako spolu kooperujú. Na túto a ďalšie otázky zodpovedali výskumníci v rámci konferencie KOZ SR o budúcnosti práce v 21. storočí.
Trh práce čelí veľký výzvam a hoci sa prejavia až o niekoľko rokov, pripraviť sa na to musíme už teraz. Túto neľahkú úlohu má v prvom rade štát, zamestnávatelia i odbory. Najťažšou, resp. naliehavou otázkou je demografická kríza. Starnutie populácie je prirodzené, aj očakávané. Naproti tomu však nielen Slovensko, ale aj iné krajiny Európy majú problém s nízkou pôrodnosťou, čo v budúcnosti môže spôsobiť, že sa o generáciu, ktorá má niekoľko rokov do dôchodku, „nebude mať kto postarať“.
Takýto scenár je viac než možný, pokiaľ sa nenastavia správne mechanizmy v rámci verejných politík. Poradca prezidentky KOZ SR Michal Němec poznamenal, že „trh práce bude do roku 2035 ovplyvňovaný tým, aký typ pracovnej sily na Slovensku máme a akým spôsobom budú zamestnávatelia kooperovať“. Poukázal tiež na fakt, že mladých ľudí máme stále menej a na trhu práce to zatiaľ, takpovediac, vykrýva generácia tzv. husákových detí, ktorá sa rodila začiatkom 70. rokov 20. storočia.
Experti sa zhodli na tom, že „ako máme lákať mladých ľudí do jednotlivých odvetví, keď ich vlastne nemáme dostatok, prípadne utekajú pracovať za hranice“. Na druhej strane je podľa nich dôležité podporiť a udržať v pracovnom živote starších zamestnancov, ktorí dokážu ešte pracovať, majú chuť, motiváciu a skúsenosti. Je preto potrebné pracovné prostredie prispôsobiť aj im, napríklad inklúziou a vzdelávaním, pretože mladšia generácia má oproti nim výhodu, a to v podobe digitálnych a technologických zručností.
„Zamestnávatelia a zamestnanci si to ešte neuvedomujú, aktuálne nepociťujú potrebu riešiť tieto problémy. Z výskumov vyplynulo, že niektoré sektory nebudú na tom v budúcnosti až tak zle, iné potrebujú riešenia už teraz,“ poznamenala výskumníčka Eva Bútorová. Niektoré odvetvia sú teda vekovo nevyrovnané už dnes. Tzv. prestarnutie pracovnej sily je prítomné v sektoroch ako školstvo, zdravotníctvo či sociálne služby. Eva Bútorová podotkla, že tieto odvetvia sú zároveň prefeminizované, teda z veľkej časti v nich pracujú iba ženy.
Ďalším problémom je diskriminácia, a to nielen na základe veku – starší a mladší zamestnanci, ale aj rodová nerovnosť a tzv. mzdový rodový rozdiel. Napriek tomu, že sú ženy vzdelanejšie, nedostanú sa na vrcholové pozície. Odborník na oblasť rodovej rovnosti Andrej Kuruc zdôraznil, že „je potrebné prekopať samotný systém vzdelávania. O predsudkoch a stereotypoch treba hovoriť a nerobiť z nich len okrajové témy.“
Odborníci potvrdili, že hoci máme legislatívu pomerne dobre nastavenú, nájdu sa predsa len možnosti, ako ju nedodržiavať napríklad v prípade diskriminácie na pracovisku alebo pri nerovnosti príležitostí. Rovnako nemáme podľa nich očakávať, že zmeny prídu iniciatívne od zamestnávateľov – štát totiž musí nastaviť opatrenia, ktorým sa budú zodpovedať.