Každá väčšia zmena, ktorá by ovplyvnila nemalú skupinu ľudí, si často vyžaduje aj legislatívne pozadie a nastavenie systému ako takého. Takýto postup by sa musel uplatniť aj v prípade, ak by sme chceli na Slovensku plošne zaviesť skrátený pracovný čas. Názory odborníkov sa rôznia, avšak zároveň sa zhodujú v tom, že nejakým spôsobom ku kratšiemu pracovnému týždňu raz dospejeme. Či to bude na celoštátnej úrovni, alebo to bude iba na rozhodnutí zamestnávateľov a odborov, je nateraz otvorené.
Už nejaké obdobie, najmä od vypuknutia pandémie, KOZ SR otvára tému skracovania pracovného času. Práve v čase koronakrízy boli niektorí zamestnanci vystavení tomu, že väčšinu svojej práce vykonávali z domu. Kratší pracovný čas nariaďovali aj samotní zamestnávatelia, aby sa v tom období zamedzilo masívnemu šíreniu koronavírusu medzi väčšími skupinami zamestnancov. Kratší pracovný čas, resp. inú formu práce, si mohli niektoré odvetvia chtiac-nechtiac vyskúšať.
Požiadavka na skrátenie pracovného času teda netkvie iba v „nariadenom skúšaní“. Už niekoľko krajín vo svete si túto možnosť osvojilo a začínajú ňou, takpovediac, žiť. Odborár a sociálno-ekonomický analytik Ján Košč pripustil, že „takáto zmena určite prinesie množstvo úskalí a problémov. Tým najväčším však je, že na Slovensku sa už na samom začiatku staviame k skracovaniu pracovného času ako k zmene, ktorá jednoducho nebude fungovať“.
Štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Branislav Ondruš dodal, že „zásadné spoločenské zmeny si vyžadujú najskôr samotnú zmenu myslenia, čo platí práve v otázke skracovanie pracovného času“. Poukázal na fakt, že v dnešnom „nastavení“ je pre nás bežné pracovať aj viac ako osem hodín. Často si to možno neuvedomujeme, ale častokrát si pracovné stretnutia dohadujeme aj po pracovnom čase, prípadne cez víkend. Podstatné podľa Branislava Ondruša je uvedomiť si, aký charakter má práca, ktorú robíme. Tzv. plošné zavedenie skrátenia pracovného času nebude podľa neho hneď reálne, no nevylúčil ani postupné kroky, aby sme takúto zmenu raz dosiahli.
Kratší pracovný čas v našich podmienkach skúsila napríklad poisťovňa NN Slovensko. „Poisťovňa si predtým, ako sa rozhodla spustiť tzv. pilotný projekt v rámci skracovania pracovného času, urobila niekoľko prieskumov medzi zamestnancami,“ uviedla Miroslava Jandorfová, ktorá vedie HR oddelenie. Kratší pracovný týždeň však majú možnosť využívať iba tí zamestnanci, ktorým to povaha práce, resp. pracovná pozícia umožňuje. Výsledky kratšieho pracovného týždňa sa podľa nej podpisujú v prvom rade na flexibilite a lepšej produktivite práce.
Právnik OZ KOVO Michal Drobný potvrdil, že „v rámci kolektívneho vyjednávania odznejú aj požiadavky na skrátenie pracovného času“. Napriek tomu je však stále pre zamestnancov podstatná a prvoradá valorizácia miezd. Nateraz je podľa neho dôležité „pracovať s tým, čo máme“ a teda snažiť sa vyjednať napríklad obmedzenie množstva pracovného času, ktoré je na Slovensku príznačné pre nočnú prácu alebo prácu cez víkendy, či limitovať prácu nadčas.
Téma skracovania pracovného času postupne vstupuje do odbornej diskusie, pomenúvajú sa predpoklady a východiská v súčasnej digitálnej a hospodárskej transformácii. Odbory považujú za dôležité diskusiu k zmene nastavenia systému pracovného času orientovať aj na iné, nemenej dôležité oblasti pracovného života každého zamestnanca. Kratší pracovný týždeň v našom ponímaní znamená aj zníženie stresu, zvýšenie produktivity, zvýšenú spokojnosť a lojalitu zamestnancov, či pozitívny vplyv na fyzické a duševné zdravie zamestnancov.