Keď za všetko, ako obvykle, môžu mzdy

V ekonomických diskusiách na Slovensku sa opakovane stretávame s rovnakým scenárom. Keď rastú zisky, hovorí sa o schopnom manažmente, investíciách, produktivite či úspechu na trhu. Keď zisky klesajú, na vine sú zrazu mzdy.

Najnovším príkladom je Sladovňa Michalovce. Riaditeľ podniku tvrdí, že firme ekonomicky škodia vyššie dane, transakčná daň a rast mzdových nákladov, ktoré mali za posledné štyri roky vzrásť o 40 percent.

Na vine sú vždy mzdy

Problém je, že takto podané tvrdenie vytvára veľmi skreslený obraz reality. V prvom rade úplne ignoruje infláciu. Slovensko zažilo v rokoch 2022 až 2024 jednu z najvyšších inflačných vĺn vo svojej novodobej histórii. Ceny potravín, energií, bývania či služieb vzrástli dvojciferným tempom. Ak zamestnanci dostali vyššie mzdy, nešlo o žiadny luxus ani mimoriadny benefit. Išlo predovšetkým o prekonanie prudkého prepadu ich životnej úrovne.

Je preto legitímne položiť si otázku. Očakával zamestnávateľ, že ľudia budú aj naďalej pracovať za rovnaké nominálne mzdy, hoci by si za ne mohli kúpiť podstatne menej tovarov a služieb? Prečo sa pri raste mzdových nákladov nehovorí o tom, že veľkú časť zvýšenia miezd jednoducho vymazala inflácia?
A taktiež je problematické aj toto tvrdenie: „Za posledné štyri roky nám vzrástli mzdové náklady o 40 percent prostredníctvom inštitútu minimálnej mzdy, rôznych príplatkov a daní. Rast je veľmi rýchly,“.

Nech počítame ako počítame, tak rast mzdových nákladov v roku 2025 v porovnaní s rokom 2021 (štyri roky) vychádza len na 28,1 % a nie na 40%. Môžeme sa baviť, či je tých 28 % veľa, alebo málo, či išlo o legitímne zvýšenie, alebo nie, ale treba povedať, že medzi 28 a 40 percentami je rozdiel takmer 12 percentuálnych bodov. To nie je drobná nepresnosť, ale významný rozdiel, ktorý podstatne mení pohľad na vývoj nákladov podniku a zaslúžil by si dôkladnejšie overenie. A treba zároveň povedať, že aj napriek rastu „minimálnej mzdy, rôznych príplatkov a daní“ v posledných dvoch rokoch (2024 a 2025) mzdové náklady aj osobné náklady v Sladovni Michalovce klesajú.

Zdroj: Účtovné uzavierky

A ak sa pozrieme na podiel mzdových nákladov na celkových nákladoch podniku, ktorý sa medzi rokmi 2019 a 2025 pohyboval zhruba na úrovni 4 – 6%, tak tvrdenia o tom, ako mzdy veľmi ovplyvňujú ziskovosť podniku už nedávajú žiaden zmysel. Dokonca aj pri pohľade na osobné náklady v rokoch 2019 až 2025, ktoré sa pohybovali od 6 do 9%, sa na tejto realite nič nemení. Ani osobné ani mzdové náklady netvoria taký podiel nákladov, aby mohli potopiť firmu.

Energie nie sú problém?

Rovnako zaujímavé je porovnanie cien energií. V tom istom článku riaditeľ správne upozorňuje, že náklady na energie po energetickej kríze „sú ich ceny v porovnaní s obdobím pred vojnou na Ukrajine stále dvojnásobné“, no zároveň dodáva, že ide o niečo, čomu sa vraj dokázali prispôsobiť, pretože ako dodáva riaditeľ: „sa nám už podarilo zahrnúť do kalkulácií“.

Ak firma dokáže preniesť zvýšené náklady na energie do svojich kalkulácií, cien a obchodnej stratégie, prečo by nemohla podobne pracovať aj s rastom miezd? Veď rast miezd nie je nejaká nepredvídateľná katastrofa ani externý šok. Mzdy a mzdové náklady sú prirodzenou súčasťou podnikania a hovoríme o odmene za prácu ľudí, bez ktorých by firma nedokázala vyrobiť ani kilogram sladu.

Najdôležitejším zistením však je, že samotné dáta z účtovných uzávierok nejakým spôsobom nepodporujú predstavu, že za pokles zisku môžu predovšetkým mzdy.

Podľa účtovných výkazov Sladovne Michalovce klesol medzi rokmi 2023 a 2025 obrat približne o tretinu. Tržby sa prepadli z viac ako 40 miliónov eur na približne 26 miliónov eur. Zároveň výrazne poklesli ceny sladu na európskom trhu, čo v článku priznáva aj samotný riaditeľ podniku.

Účtovné dáta preto naznačujú, že dominantným dôvodom poklesu zisku nebol rast miezd, ale predovšetkým pokles cien sladu a pokles tržieb na exportných trhoch. A to je podstatný rozdiel.

Produktivita bez odmeny?

O to zvláštnejšie znejú sťažnosti na rast miezd, keď samotná firma v posledných rokoch investovala milióny eur do automatizácie, energetickej efektívnosti a zvyšovania produktivity. Ak investície prinášajú vyššiu efektivitu, logickým dôsledkom by mal byť aj rast odmeňovania ľudí, ktorí túto produktivitu vytvárajú. Nie je možné oslavovať rast produktivity a zároveň sa sťažovať na rast miezd, ktoré v realite, zjavne aj na základe spomínaných investícií klesajú – pravdepodobne došlo k poklesu počtu zamestnancov.

Prečítaj si aj: Začnime o mzdách hovoriť seriózne

Mimochodom podľa hrubých prepočtov odvodených z účtovnej uzávierky, vychádza hrubá priemerná mzda v roku 2025 zhruba vo výške 2200 (priemer vrátane manažmentu) – čo vôbec nie sú nejaké vysoké mzdy, ani na pomery Michaloviec.

Ak totiž verejnosť opakovane počúva, že problémom slovenských podnikov sú mzdy, vzniká dojem, že zamestnanci dostávajú priveľa. V skutočnosti však mnohé firmy čelia predovšetkým problémom s cenami svojich výrobkov, slabším dopytom alebo konkurenčným tlakom na medzinárodných trhoch.

Mzdy sú často najjednoduchším vinníkom. Nie však vždy tým skutočným.

Foto: Google Maps