Chudoba má viacero aspektov a jej definícia vyplýva z rôznych skutočností. Jednoznačne je však závažným globálnym problémom, ktorý zároveň vytvára a podporuje tie ďalšie. Negatívnym príkladom sú tretie krajiny, kde ľudia denne bojujú o prežitie. Vyspelejšie štáty a ich ekonomiky tiež zažívajú chudobu, hoci často v odlišnom ponímaní. Nárast chudoby sa v nich stáva sociálno-ekonomickým fenoménom, ktorý nepredstavuje len príjmový a materiálny nedostatok, ale aj nemožnosť podieľať sa na kultúrnom a spoločenskom živote.
Chudoba má rôzne podoby. Ak si však predstavíme žiť, doslova, v nej a nemať často na základné potreby, bez ktorých sa človek len ťažko zaobíde, je v 21. storočí stále nepochopiteľné. Niekde vidíme bohatý „svet“ plný prebytku a dostatku toho, čo v inom „svete“ úplne chýba. Ako sme v úvode spomenuli, chudoba je celospoločenský problém, ktorý postihuje aj vyspelé krajiny sveta. Slovensko ako mladý samostatný štát s 30-ročnou históriou sa od svojho vzniku nejeden raz vymanilo aj z nepriaznivých sociálno-ekonomických situácií. Sociologička SAV Zuzana Kusá skonštatovala, že „akási lineárnosť vývoja platí pri zväčšovaní celkového bohatstva v spoločnosti a ziskov najväčších korporácií, no v prípade jeho prerozdelenia a dostupnosti verejných služieb, a to od bývania, starostlivosti o deti po verejnú dopravu, už žiadna lineárnosť neplatí.“
Za nepriaznivé životné situácie si nie vždy môže jednotlivec sám. Môže byť za tým súhra okolností, podmienok a situácií, do ktorých sa narodil, alebo sa v nich počas života ocitol. Sú to tiež externé vplyvy, príkladom sú uplynulé krízové roky, ktoré nepriaznivo poznačili zdravotný, ekonomický a sociálny život ľudí. Tu by mal svoju rolu zohrávať aj štát, systém, ktorý sa o svojich občanov v ťažkých životných situáciách príkladne postará. Faktom je, že Slovensko má v nastavení sociálnej, ale aj rodinnej politiky ešte dostatočné rezervy. „To, že sa verejnosť na Slovensku zmieruje s touto situáciou a nežiada od štátu aktívnejšie pričinenie o finančnú dostupnosť základných potrieb, je súčasťou problému,“ podotkla Zuzana Kusá.
Čoraz viac ľudí sa zadlžuje, o čom svedčí aj prieskum spoločnosti EOS KSI Slovensko v spolupráci s agentúrou AKO. Z prieskumu vyplynulo, že takmer 7 % Slovákov má dlhy, ktoré nezvládajú splácať. Riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích pre TASR povedal, že „je to alarmujúce číslo, pretože v daných prípadoch ide o ľudí, ktorí nesplácajú nielen úvery, ale aj účty za bývanie, energie, vodu, telekomunikačné služby a požičiavajú si už aj na nákupy základných potrieb pre rodinu.“
Problémy so splácaním a úhradami výdavkov majú najmä rodiny s deťmi a ľudia s najnižšími príjmami. Václav Hřích spresnil, že väčšinou ide o matky na materskej dovolenke, ľudí, ktorí pracujú na polovičné úväzky a nakoniec aj o zamestnancov, ktorí pracujú za minimálnu mzdu. KOZ SR si uvedomuje a dlhodobo aj upozorňuje, že minimálna mzda ešte zďaleka nie je dôstojná. Prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová upozornila na fakt, že „jednou z vážnych príčin nízkych príjmov na Slovensku je charakter ekonomického modelu, ktorý bol dekády postavený na lacnej pracovnej sile, nízkej miere inovácií a investícií. To generuje nízku hodnotu prácu, čo sa odráža na nízkych mzdách.“ Dodala, že časť riešení majú v rukách aj samotní zamestnanci, pretože oni si môžu, vedia a majú tiež právo pýtať si viac a snažiť sa o vytvorenie lepších pracovných podmienok.
V roku 2022 bolo na Slovensku v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia takmer 890 tisíc ľudí, čo predstavovalo 16,5 % z celkového počtu obyvateľov SR. Potvrdzuje to správa EU SILC 2022, na ktorej sa podieľa Štatistický úrad SR. Zozbierané dáta slúžia na porovnanie a tiež zistenie sociálneho a ekonomického stavu domácností. Pod hranicou príjmovej chudoby žilo minulý rok 13,7 % ľudí, čo je približne 735 tisíc obyvateľov. Ak sa pozrieme na regionálne rozdelenie, najvyšší podiel osôb ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením zaznamenal Prešovský kraj.
„Mali by sme sa vážne zamyslieť nad tým, že hoci podiel ľudí, pre ktorých je problémom uhradiť nečakaný výdavok vo výške cca 424 EUR, medziročne stagnoval (podľa zisťovania EU SILC to bolo v roku 2021 aj 2022 27 %), je to stále veľké číslo svedčiace o rozsahu ekonomického stresu a nepohody na Slovensku. Navyše narástol podiel tých, ktorí majú podlžnosti na splátkach na pôžičkách, hypotéke či lízingu. Je to dokonca o trochu vyššie číslo, ako to, ktoré uvádzajú zisťovania AKO“, uzavrela sociologička Zuzana Kusá.
Prieskum EOS KSI Slovensko a Agentúry AKO bol realizovaný na vzorke 1000 respondentov v období od 18. mája do 2. júna.