Vláda už pracuje na avizovanom prepúšťaní úradníkov: Ministri si majú spočítať ľudí na svojich rezortoch! – hlásajú titulky v médiách.
Členovia vlády a predsedovia ostatných ústredných orgánov štátnej správy majú do 30. apríla predložiť vedúcemu Úradu vlády SR návrhy na racionalizáciu stavu štátnozamestnaneckých pomerov, pracovných pomerov pri výkone práce vo verejnom záujme a iných pracovnoprávnych vzťahov v príslušnom služobnom úrade v jednotlivých ústredných orgánoch štátnej správy.
Premiér Robert Fico avizuje, že štát by mohol šetriť prepúšťaním štátnych zamestnancov. V roku 2024 na ich platy pôjde podľa aktuálnych čísel celkovo 4,2 miliardy eur. Ústredná štátna správa, ktorú tvoria najmä ministerstvá, by podľa premiéra zvládla zrušenie zhruba tridsiatich percent pracovných miest. Na tomto kroku zatiaľ nie je politická zhoda, no štát by takto mohol ušetriť až 1,26 miliardy eur. Tento efekt by však opatrenie malo iba postupne, keďže pracovné miesta nie je možné zrušiť okamžite a štát musí rátať s tým, že bude vyplácať odstupné.
KOZ SR už pri predstavení vyrovnaného rozpočtu predchádzajúcou (úradníckou) vládou odmietla navrhovanú konsolidáciu na úkor zamestnancov verejného sektora. Navrhované riešenie, oznámené predsedom vlády, by mohlo spôsobiť až nefunkčnosť štátnych orgánov.
V Programovom vyhlásení vlády sa ohľadom strany výdavkov štátu deklaruje najmä zvyšovanie efektívnosti štátu, prípadne sa smeruje až k prehodnoteniu štruktúry orgánov štátnej správy. Rovnaké prísľuby mali viaceré vlády, napriek tomu často dochádza k navyšovaniu úradov a zamestnancov (v súčasnosti to je nové Ministerstvo športu a cestovného ruchu, v minulosti to bolo napr. MIRRI, Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania, Úrad vicepremiéra pre legislatívu a pod.).
Zmeny v zamestnanosti musia byť výsledkom reforiem a zefektívňovaním procesov
Z analýz, ktoré boli doteraz realizované (napr. Revízia výdavkov a zamestnanosti vo VS – IFP) nevyplýva, že by na Slovensku bola prezamestnanosť vo verejnom sektore, a to ani v porovnaní s inými krajinami.
Akékoľvek plošné znižovanie stavov zamestnancov len prehĺbi ich nedostatok. Zmeny v zamestnanosti musia byť výsledkom prirodzených zmien vyvolaných reformami, zefektívňovaním procesov, znižovaním byrokracie a prirodzeným odchodom do dôchodku.
Uvedomujúc si nevyhnutnosť ozdravenia verejných financií, presadzujeme postupnú konsolidáciu tak, aby netlmila ekonomiku a nespôsobila recesiu. Zároveň ale odmietame konsolidáciu len na úkor zamestnancov a sociálne slabších, zraniteľných osôb. Zdravé verejné financie nesmú „zaplatiť“ zamestnanci.
V súvislosti s návrhom na viazanie osobných výdavkov poukazujeme aj na fakt, že napríklad v roku 2020 novozvolená vláda viazala 10 % výdavkov, aj na úkor zamestnancov (znižovanie stavov). V konečnom dôsledku do konca volebného obdobia počet zamestnancov stúpol a vznikli aj nové inštitúcie. Preto takéto riešenia nepodporujeme.
Takého vyhlásenia a avizované prepúšťania vytvárajú tlak na zamestnancov, domotivujú ich, destabilizujú zamestnanosť a znižujú ochotu pracovať vo verejnom sektore, keďže na zamestnancov sa nahliada ako na zbytočný náklad. Pritom sú často vyťažení, platovo nedocenení a chýbajú viaceré profesie.
V neposlednom rade osobné náklady vo verejnom sektore sú okolo 12 mld. € – vrátane zamestnancov štátnych podnikov, územnej samosprávy a fondov sociálneho a zdravotného poistenia. Nie je reálne viazať výdavky plošným opatrením tak, aby bola zabezpečená funkčnosť jednotlivých inštitúcií.
V štátnej správe je len do 40 tis. zamestnancov (menej ako 10 % všetkých zamestnancov napojených na rozpočet verejnej správy), čo znižuje efektivitu opatrenia na reálne zníženie výdavkov rozpočtu.