Patríme k štvrtine najbohatších krajín sveta, čo si možno nie vždy dostatočne uvedomujeme. Slovensko však bude musieť pružne reagovať na meniace sa podmienky na trhu práce, demografický vývoj a trendy, aby bolo konkurencieschopné.
Digitálna transformácia v celej EÚ vytvára nové pracovné príležitosti, najmä v technologickom sektore, vyžaduje si však aj zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikáciu pracovnej sily, aby mohla plniť tieto nové úlohy. Práve kvalifikovaná pracovná sila sa na Slovensku stáva kameňom úrazu pre zamestnávateľov, aj potenciálnych zahraničných investorov.
Aj na tieto problémy hľadali riešenia hostia diskusie „Aká je budúcnosť trhu práce na Slovensku? Ako ovplyvňuje slovenský trh práce členstvo v EÚ a európska legislatíva?“. Podujatie sa konalo v dome Európskej únie v Bratislave 29. apríla 2024.
Debatu organizoval Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) v spolupráci s Konfederáciou odborových zväzov SR, v rámci podujatí zameraných na blížiace sa európske voľby. O aktivitách EHSV a odborárskom manifeste k blížiacim sa eurovoľbám do Európskeho parlamentu informoval prítomných člen výboru Miroslav Hajnoš.
Diskusiu otvorila eurokomisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainen, ktorá na úvod pogratulovala Slovákom a Slovenkám k 20. výročiu vstupu do EÚ.
„Digitalizácia nás zmenila, nielen naše životy, ale aj to, ako a s čím pracujeme. Demografická zmena a globalizácia menia našu ekonomiku. Klimatická zmena si vyberá svoju daň. Aj po pandémii Covid-19 vieme, že dnes svet nemá hranice. Viac ako kedykoľvek predtým potrebujeme spolupracovať. Máme volebný rok, prosím, poďme potvrdiť náš spoločný záväzok, aby bola Európa zjednotená, prosperujúca, viac prepojená. Len spoločne môžeme bojovať s terorizmom, klimatickou zmenou, zvyšovaním nerovností, nelegálnou migráciou,“ povedala eurokomisárka.
Ľudia ako bariéra
Slovensko po vstupe do únie výrazne ekonomicky postúpilo. Na náš trh prišli nové zahraničné investície, stala sa z nás automobilová veľmoc. Ako jeden z hlavných problémov diskutujúci poukázali na nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.
Aktuálne je voľných približne 86-tisíc pracovných pozícií, štatisticky sa blížime k 25-ročným maximám. Na druhej strane tu máme viac ako 160-tisíc disponibilných uchádzačov o zamestnanie. Mnohí zamestnávatelia a investori to pociťujú ako bariéru v podnikaní. Podľa ekonóma tento problém začne spôsobovať stagnáciu krajiny.
„V štatistikách vidíme, že keď nemáte dosť zamestnancov, musíte ponúkať vyššie mzdy a mzdová dynamika sa na Slovensku zvýšila v druhej dekáde od vstupu do EÚ. Do toho nám odchádzajú pracovníci za hranice, a zároveň tu máme len limitovaný prítok zahraničných pracovníkov na náš trh,“ skonštatoval riaditeľ Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied Miroslav Štefánik.
Podľa štatistík viac ako 350-tisíc Slovákov žije a pracuje v zahraničí a ide prevažne o kvalifikovaných pracovníkov.
„My sa musíme zamerať aj na to, aby sa tu systematicky vytvárali pracovné miesta pre ľudí, ktorí odišli a chcú sa vrátiť. Ale to sa nedeje. Pozrite sa na štátnu správu, na podnikateľské prostredie,“ uviedol príklad vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimír Šucha.
Legislatíva všetko nevyrieši
Dobrým signálom je podľa odborníkov vznik Aliancie sektorových rád, ktorá reaguje na potreby trhu práce a za pozitívum považuje prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová aj zákon o celoživotnom vzdelávaní, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní:
„Konečne sme sa k nemu dopracovali, aj keď si myslím, že dosť neskoro. Zákon sa očakával pred pár rokmi. Samozrejme, problém s pracovnými miestami nie je len otázka legislatívy, tá nevyrieši úplne všetko,“ uviedla.
Vladimír Šucha doplnil, že vzdelávanie je výzvou v rámci celej EÚ: „Ja to volám vzdelávací paradox. Nám z prieskumu vyšlo, že až 78 % podnikateľov nevie nájsť kvalifikovanú pracovnú silu a zároveň 71 % ľudí si myslí, že má dostatočnú kvalifikáciu. Ľudia teda nemajú potrebu vzdelávať sa. Problém je komplexnejší, nie je to len v ponuke, ale aj v motivácii ľudí. Tam budeme musieť hľadať zdroje.“
Podľa Moniky Uhlerovej sa Slovensko dlhodobo zameriavalo na tvorbu pracovných miest, na ich kvantitu a zanedbali sme kvalitu: „My máme nekvalitné pracovné miesta. Aj výskumom, ktorý sme realizovali v rámci KOZ SR s expertmi z trhu práce, sme zistili, že máme v rámci EÚ najnekvalitnejšie pracovné miesta. Aj toto je problém u nás, ktorý sa pretavuje do kvality trhu práce.“
Výzvou do najbližších rokov bude pre nás aj vysporiadanie sa s otázkou prekarizovaných pracovných miest. Teda dočasných, rizikových a neštandardných pracovných pomerov, ktoré sa dajú popísať aj ako práca pri zníženej pracovnoprávnej ochrane a za nižšie mzdy.
