Tripartita odsúhlasila nový zákon, ktorý má zjednotiť odmeňovanie mužov a žien na rovnakej pozícii za rovnaký objem práce. Ešte ho musí schváliť vláda a parlament.
Rozdiel v odmeňovaní žien a mužov je rozdiel v priemernom hrubom hodinovom zárobku žien a mužov. Platové rozdiely sú na Slovensku vyššie, ako je priemer Európskej únie (12%). Aktuálne sa podľa údajov Štatistického úradu pohybujú na úrovni 18,4%.
Niektoré krajiny ako Malta či Poľsko už obdobnú legislatívu riešia aspoň čiastočne, v pokročilejšej fáze schvaľovania smernice sú napríklad Švédsko, Holandsko, Fínsko, Litva a Írsko.
Rozdiely v odmeňovaní sa aj medzi európskymi krajinami značne líšia. Najvyššie boli pred dvomi rokmi v Lotyšsku (19 %), Rakúsku (18,3 %), Česku (18 %), Maďarsku (17,8 %) a v Nemecku (17,6). Luxembursku sa podarilo odstrániť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov. Ďalšími krajinami s malými rozdielmi v odmeňovaní žien a mužov v roku 2023 sú: Belgicko (0,7 %), Taliansko (2,2 %), Rumunsko (3,8 %), Malta (5,1 %), Slovinsko (5,4 %).
„Aj keď na Slovensku už dnes máme v legislatíve niekoľko právnych úprav, ktoré by mali zaručiť rovnaké odmeňovanie za rovnakú prácu pre mužov a ženy, napriek tomu je niekoľko štúdií, ktoré hovoria o tom, že táto rovnosť je stále len akousi vysnenou, bájnou chimérou a realitou určite nie je. Preto sme v očakávaní, dúfame a veríme, že implementáciou európskej smernice a týmto návrhom zákona, kde sme sa aj my spolupodieľali pripomienkami, ktoré boli akceptované sa podarí znižovať rozdiely, ktoré sú dnes realitou,“ uviedol po rokovaní sociálnych partnerov viceprezident Konfederácie odborových zväzov František Gajdoš.
Výkazy aj lepšia kontrola
V praxi to znamená, že zamestnávatelia zavedú štruktúry odmeňovania. Kritériá budú musieť zahŕňať zručnosti, úsilie, zodpovednosť, pracovné podmienky a ďalšie relevantné faktory. Nesmú sa zakladať na pohlaví. Následne od roku 2027 budú mať zamestnávatelia povinnosť podávať správy o platoch.
Kľúčovými novozavedenými prvkami sú povinnosť zverejňovania rozpätia odmien v pracovných ponukách, zákaz vyžadovania informácií o predchádzajúcom príjme od osôb uchádzajúcich sa o zamestnanie, právo zamestnaných na informácie o priemerných odmenách kolegov a kolegýň v rovnakej kategórii a pravidelné reportovanie o rodových rozdieloch v odmeňovaní pre väčších zamestnávateľov.
„My sme pripomienky k zákonu predložili, spokojní nie sme, ale je to implementácia európskej legislatívy. Je tu problém s pozíciou a s odvedenou prácou. Na rovnakej pozícii môžu byť a budú naďalej rozdiely, pretože na rovnakej pozícii nemusia pracovníci odvádzať rovnakú prácu,“ vysvetlil prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka.
Za problémovú považujú administratívnu záťaž, ktorej predkladanie ale vychádza z európskej smernice. Aj podľa Republikovej únie zamestnávateľov má byť smernica administratívne zvládnuteľná. Implementáciu smernice podporuje, no pre podnikateľské prostredie má byť najmenej zaťažujúca a štát by mal zabezpečiť kapacity na jej efektívne vyhodnocovanie.
„Z nášho pohľadu implementácia príslušnej európskej smernice by nemala byť problematická. Problémom je práve spomínané výkazníctvo a administratíva, ktorá je spojená so zákonom. Tá je zaťažujúca pre firmy. Za RÚZ sme si všetky pripomienky, ktoré sme mali, s ministerstvom práce vydiskutovali,“ uviedol generálny sekretár RÚZ Martin Hošták.
Viac kontroly pre odbory
„Ako zástupcovia zamestnancov môžeme na to veľmi silno prihliadať. V rámci návrhov tejto legislatívy sú aj určité kompetencie zástupcov zamestnancov. Čiže všade tam kde odbory pôsobia budú mať určité kompetencie z pohľadu kontroly a nastavovania pravidiel. Sme v očakávaní, aj dnes je zákaz akejkoľvek diskriminácie v odmeňovaní, máme to v zákonníku práce, ale realitou je to, že tie rozdiely tu stále máme. Budeme v maximálnej miere sledovať a využívať kompetencie, ktoré nám navrhovaná legislatíva dáva,“ uzavrel František Gajdoš z KOZ SR.
Ak zamestnávateľ nebude dodržiavať legislatívu, môže dostať finančnú sankciu až do výšky 200-tisíc. Napríklad ak sa zistia neodôvodnené mzdové rozdiely nad 5 %, zákon ukladá povinnosť prijať nápravné opatrenia.
Posilňuje sa aj právna ochrana zamestnancov, vrátane nároku na odškodnenie a presunu dôkazného bremena na zamestnávateľa. Dodržiavanie zákona bude kontrolovať inšpekcia práce. Ak zamestnávateľ nesplní oznamovaciu povinnosť, môže mu byť uložená pokuta do výšky 4000 eur.
Foto: Pexels