Bývanie je základnou ľudskou potrebou, no čoraz častejšie sa s ním narába ako s komoditou, finančným aktívom a zdrojom rýchleho zisku. Tam, kde sa presadí tento druhý pohľad, nevyhnutne ničí ten prvý. Naprieč Európou rastú nové budovy a stavebné žeriavy sú stabilnou súčasťou mestských panorám. V mnohých krajinách počet nových bytových jednotiek dokonca prevyšuje prirodzený populačný rast. A predsa, pre milióny ľudí sa vlastné bývanie stáva čoraz vzdialenejším a menej realistickým cieľom.
Nejde len o jednoduchý vzťah ponuky a dopytu. Áno, sústredenie pracovných príležitostí do veľkých miest vytvára tlak na najatraktívnejšie lokality. No hlbšia, systémová príčina je inde: verejná výstavba sociálneho a dostupného bývania stagnuje alebo mizne úplne a rastúce stavebné náklady znamenajú, že nové projekty už neslúžia potrebám pracujúcich či strednej triedy. Stavajú sa pre investorov, aby sa kupovali, prenajímali, predávali a opäť zapájali do špekulačného cyklu, ktorý zarába pre pár vyvolených.
Ani prenájom už nepredstavuje bezpečnú alternatívu. Rozmach turistických a krátkodobých prenájmov ponúka prenajímateľom jednoduchý spôsob, ako zarobiť bez dlhodobých záväzkov. Výsledkom je zmenšujúca sa ponuka dlhodobých bytov, zvyšujúci sa dopyt zo strany ľudí hľadajúcich prácu či tých, ktorí si nemôžu dovoliť kúpu nehnuteľnosti, a nevyhnutné prudké zdražovanie nájomného.
Ako sa tento špekulačný model prehlbuje, čoraz viac európskych domácností čelí dokonalej búrke: neúnosným životným nákladom, rastu cien základných tovarov a služieb a zhoršujúcim sa pracovným podmienkam. Erozia reálnych miezd a stability práce znamená, že tovary a služby vytvárané za slušných pracovných podmienok sa stávajú pre bežných ľudí nedostupné.
V ich mieste sa na trhu presadzujú lacné importy vytvorené za vykorisťovania, spolu s nekonečnou ponukou predplatných služieb a aplikácií, ktoré síce poskytujú ilúziu pohodlia, ale nie skutočnú stabilitu. Medzitým aplikácie sprostredkujúce prácu, založené neraz na falošnej samostatnej zárobkovej činnosti, umožňujú, aby sa človek podľa dennej situácie ocitol raz v úlohe zákazníka, inokedy v úlohe lacnej pracovnej sily. V každom prípade však zarába niekto iný.
Nemáte síce vlastný domov, ale zato si môžete objednať rozmočený fastfoodový burger, ktorý pripravili ľudia pracujúci za minimálnu mzdu a doručí vám ho kuriér bez poistenia a základných pracovných práv. Samozrejme, za nezanedbateľnú časť vášho ťažko ušetreného príjmu. Toto nie je pokrok. Toto je spoločenský model v rozklade.