Podľa Eurostatu máme na Slovensku rodový mzdový rozdiel vo výške 15,7 percenta a vekom sa zvyšuje. Pracujúce ženy v EÚ pritom zarábajú v priemere o 12 percent menej na hodinu ako muži. Nerovnosť v odmeňovaní je najvýraznejšia v odvetviach bankovníctva, finančníctva, IT-sektora a energetiky, kde rozdiely dosahujú až 20 percent.
Rovnaká pláca pre mužov aj ženy. Ministerstvo práce predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona o rovnakej odmene pre mužov a ženy. Ide o európsku smernicu ešte z roku 2023, ktorú musíme zapracovať do našich zákonov do júna 2026.
V praxi to znamená, že do 30. júna 2026 bude musieť zamestnávateľ zaviesť štruktúry odmeňovania. Kritériá budú musieť zahŕňať zručnosti, úsilie, zodpovednosť, pracovné podmienky a ďalšie relevantné faktory. Nesmú sa zakladať na pohlaví. Následne od roku 2027 budú zamestnávatelia s viac ako 150 zamestnancami podávať prvé správy o platoch.
Správy o rozdieloch v odmeňovaní budú musieť obsahovať údaje o rodových rozdieloch v odmeňovaní, medián rodového rozdielu, podiel žien a mužov dostávajúcich doplnkové zložky odmeny.
V prípade, že správa preukáže rozdiel v priemernej mzde mužov a žien na rovnakej pozícií vo výške aspoň 5 %, zamestnávateľ bude mať povinnosť buď tento rozdiel presvedčivo vysvetliť, alebo ho do šiestich mesiacov napraviť.
Ak to neurobí, bude musieť v spolupráci so zástupcami zamestnancov vykonať takzvané spoločné posúdenie odmeňovania. Cieľom tohto procesu bude identifikovať príčiny rozdielov a zabezpečiť, aby sa v budúcnosti neopakovali.
Firmám za neodôvodnené rozdiely v platoch mužov a žien bude hroziť pokuta. Do akej výšky a ktorý orgán bude nové pravidlá kontrolovať ešte určí zákon. Ministerstvo práce ukončilo medzirezortné pripomienkové konanie. Keď pripomienky zapracuje, legislatíva musí prejsť schvaľovacím procesom v parlamente.
Nerovnosti nie sú len u nás
Zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu sú zakotvené už v Rímskej zmluve o založení Európskych spoločenstiev v roku 1957. Nerovnosti v platoch pretrvávajú a táto problematika netrápi len Slovensko, ale viac-menej celý svet.
Rozdiely v odmeňovaní sa medzi krajinami značne líšia. Najvyššie rozdiely v mzdách medzi mužmi a ženami v roku 2023 boli v Lotyšsku (19 %), Rakúsku (18,3 %), Česku (18 %), Maďarsku (17,8 %) a v Nemecku (17,6%).
Luxembursko odstránilo rozdiely v odmeňovaní žien a mužov. Ďalšími krajinami s malými rozdielmi v odmeňovaní žien a mužov sú: Belgicko (0,7 %), Taliansko (2,2 %), Rumunsko (3,8 %), Malta (5,1 %) a Slovinsko (5,4 %).
Budem sa môcť pýtať na plat svojich kolegov?
Rodové rozdiely v platoch sú u nás generačný problém. A hoci máme oblasť rovnakého zaobchádzania zakotvenú v antidiskriminačnom zákone aj v zákonníku práce, nie je dostatočná. Spravodlivé odmeňovanie pritom môže prispieť k zvýšeniu motivácie zamestnancov, zníženiu fluktuácie a celkovému ekonomickému rastu.
Zamestnávatelia by po novom mali uchádzačom o zamestnanie povedať o odmene alebo rozpätí mzdy. Na druhej strane, zakazuje sa vyžadovať informácie o predchádzajúcej mzde uchádzača.
Návrh zákona zakotvuje aj právo zamestnancov na informácie o ich vlastnej úrovni odmeny a o priemernej úrovni odmien kolegov a kolegýň vykonávajúcich rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty rozdelených podľa pohlavia.
Odborári súhlasia
Podľa odborárov sa proti znevýhodňovaniu žien v pracovnom procese nedá bojovať len odporúčaniami alebo príkladmi dobrej praxe. O smernici preto hovoria ako o potrebnej.
„Predpokladáme všeobecný pozitívny efekt na zamestnanecké prostredie a zvýšenie spravodlivosti v odmeňovaní, nielen voči ženám, ale aj pracovníkom vykonávajúcim rovnaké pracovné činnosti,“ uvádza v stanovisku Konfederácia odborových zväzov.
Vďaka aktivitám KOZ SR sa v minulosti do slovenskej legislatívy už dostali úpravy ako zverejňovanie miezd v pracovných inzerátoch a rovnako zákaz pre zamestnávateľov zaväzovať v pracovných zmluvách svojich pracovníkov zákazom rozprávať sa o výške vlastnej mzdy.
„Prax potvrdila, že sa zverejňovaním platov vytvára férovejšie prostredie na trhu s ponukou práce, uchádzač o zamestnanie má lepší prehľad o možnom ohodnotení výkonu jeho práce, zvyšuje sa konkurencia a možnosť výberu aj na základe ponúkanej mzdy a nedochádza k mzdovému „dumpingu“ zamestnanca,“ dodáva KOZ SR.
Zdroj: Smernica EÚ, Eurostat
Ilustračná fotografia: Pexels