Práve ľudia, ktorých prácu všetci nevyhnutne a sústavne potrebujeme, často nie sú spravodlivo odmeňovaní, pracujú v nebezpečných a nespravodlivých pracovných podmienkach. Zdravotníci, sociálni pracovníci, ľudia pracujúci v textilnom či potravinovom priemysle po celom svete. Právo na dôstojné pracovné podmienky máme všetci.
V rámci medzinárodného dňa ľudských práv 10. decembra si pripomíname, že medzi základné ľudské práva patrí aj právo na prácu. Každý človek má možnosť zarobiť si na živobytie prácou, ktorú si slobodne vyberie. Nesmie byť nútený ani diskriminovaný.
V tejto súvislosti má každý zamestnanec právo na dôstojné pracovné podmienky, na voľný čas a zotavenie, ale aj na bezpečnosť na pracovisku. Vďaka členstvu v únii nás chránia aj záväzky právnych predpisov EÚ.
| Práva pracujúcich |
|---|
| zdravie a bezpečnosť pri práci |
| rovnosť príležitostí pre ženy a mužov: (rovnaký prístup v práci, tehotné zamestnankyne, materská dovolenka, rodičovská dovolenka) |
| ochrana proti diskriminácii na základe pohlavia, rasy, náboženstva, veku, zdravotného postihnutia a sexuálnej orientácie |
| pracovnoprávne vzťahy (čiastočný pracovný úväzok, pracovné zmluvy na dobu určitú, pracovný čas, zamestnávanie mladých, poskytovanie informácií a konzultácie so zamestnancami) |
Právo na prácu je jedným z hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv. Je zakotvené v článkoch 23 a 24 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a v článku 6 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Valné zhromaždenie OSN prijalo tento pakt v roku 1966 a do dnešného dňa ho ratifikovalo viac ako 170 krajín sveta, medzi nimi aj Slovensko.
Rovnako je tu zakotvené aj právo zakladať odborové organizácie a vstupovať do nich a právo na štrajk. Práve odborové organizácie bojujú za zamestnancov. Združujú pracujúcich a zastupujú ich pri vyjednávaniach o platoch, lepších pracovných podmienkach a bezpečnosti.
Pomôcť dokážu aj v prípade porušenia zákona alebo pri nespravodlivom prepustení. Na porušovanie pracovných práv tiež upozorňujú rôzne neziskovky a mimovládne organizácie, kontrolu majú v kompetencii Inšpektoráty práce.
Pomôcť môžu odbory, niekedy aj súdy
Právo na prácu neznamená, že môžeme ísť na súd a zažalovať štát, ak prídeme o prácu či prácu nezískame. Štáty sú však povinné zabezpečiť také pravidlá na trhu práce, aby umožňovali všetkým ľuďom nájsť si zamestnanie.
Pri výkone práce môže nastať situácia, keď vzniknú medzi zamestnancom a zamestnávateľom konflikty. Ak nie je východiskom komunikácia a dohoda, zamestnanci môžu spory riešiť súdnou alebo mimosúdnou cestou, teda napríklad s mediátormi.
| Na súd sa môžete obrátiť ak je porušené pracovnoprávne právo, ako napríklad: |
|---|
| nespravodlivé alebo nezákonné prepustenie |
| diskriminácia v práci |
| nevyplatenie mzdy |
| porušenie bezpečnostných predpisov |
| porušenie odborových práv |
V súvislosti s ochranou ľudských práv v stanovisku lídrov EÚ zaznieva nutnosť dbať na práva v dnešných časoch ešte dôslednejšie.
„Spoločne čelíme rastúcemu tlaku od dezinformácií a erózie demokracie až po diskrimináciu, nerovnosť a hrozné následky vojny. V mnohých častiach sveta, a to najmä na Ukrajine, ale aj v ďalších susedstvách, sa milióny civilistov snažia prežiť tvárou v tvár agresii.
V týchto časoch je prísľub dodržiavania ľudských práv ešte dôležitejší. Pripomína nám, že práva nie sú samy osebe udržateľné. Vyžadujú si neustálu pozornosť, odvahu, solidaritu a podporu. Dodržiavanie ľudských práv je povinnosťou všetkých štátov, čo každému z nás umožňuje uplatňovať ich prostredníctvom činov, rozhodnutí a rešpektu, ktorý prejavujeme voči ostatným,“ uvádza sa v stanovisku k medzinárodnému dňu ľudských práv.
Nútená práca vo svete, aj v Európe
Celosvetovo pracuje nedobrovoľne približne 27,6 milióna ľudí, čo je 3 a pol človeka na 1000 obyvateľov. Údaje z roku 2021 zverejnila Medzinárodná organizácia práce ILO a predstavuje 11 % nárast oproti roku 2016, kedy žilo v podmienkach nútenej práce 24,9 milióna ľudí. Väčšinu novodobých otrokov zamestnávali súkromné firmy (23,6 mil.), no našli sa aj štátom nútené práce (3,9 mil.).
Nútená práca je globálnym problémom. Ázia a Tichomorie mali v roku 2021 s 15,1 miliónmi ľudí najvyšší počet ľudí žijúcich v nútenej práci, čo predstavuje viac ako polovicu celosvetového počtu.
Európa a Stredná Ázia boli regiónom s druhým najväčším absolútnym počtom so 4,1 miliónmi ľudí, nasleduje Afrika s 3,8 miliónmi, Amerika s 3,6 miliónmi a arabské štáty s 900-tisíc ľuďmi žijúcimi v týchto podmienkach.
Zdroj: Amnesty International Slovensko, ILO
Ilustračná fotografia: Pexels