Hlavný odkaz nedávnej správy OECD je jasný: časy sa menia a slovenská vláda musí urobiť politické rozhodnutia, ktoré budú formovať budúce smerovanie nášho hospodárstva na mnoho rokov.
Mení sa všetko: technológie, geopolitická situácia, klíma, životný štýl, demografia aj dopyt po autách. Darmo naše strany pred voľbami bránili spaľovacie motory, globálny vývoj na ne nedbal. Kvôli nášmu odporu a neschopnosti kontrolovať a využívať zmeny však dnes máme vážne problémy. Prejavuje sa to nielen chudobou, neschopnosťou ušetriť si aspoň menšiu sumu peňazí, ale napríklad aj počtom rokov prežitých v zdraví: našich 57 rokov je omnoho menej ako 68 rokov v Slovinsku, 65 v Poľsku, 63 v Maďarsku a 62 v Česku (Eurostat, 2024).
OECD na prvom mieste odporúča znížiť korupciu. Nasleduje byrokracia, daňový systém, výskum a vývoj, zahraničné investície, efektívnosť verejných investícií, kvalitné, inkluzívne a celoživotné vzdelávanie, lepšie využívanie AI a prechod na nulové emisie.
Nie je zlé byť na križovatke a stáť tam dovtedy, kým sa s rozmyslom nerozhodneme pre ďalší smer. Niečo podobné svojho času urobilo Poľsko, ktoré za posledných 50 rokov zažilo stanné právo, nedostatok aj škrtanie štyroch núl zo zlotého. Po roku 1989 nekopírovalo našu cestu privatizácie a reforiem v štýle „big-bang“, za čo bolo (spolu so Slovinskom) kritizované. Zdá sa však, že to, na čo už dávnejšie upozorňovali starostovia zo severu a z východu Slovenska, je dnes zrejmé aj na makroúrovni – Poliaci robia veci s rozmyslom a darí sa im. Poliaci decentralizovali rozhodovanie aj financovanie a využívajú potenciál celej krajiny.
Ktovie, akou cestou sa nakoniec vydáme my. Zatiaľ to vyzerá skôr na prešľapovanie na mieste a rovnako koaličné, ako aj opozičné poškuľovanie po návrate do bájnej minulosti. Možno sa ešte nejaký čas budeme tešiť zo záverov RRZ, podľa ktorej sme v minulom roku dosiahli najvyššiu životnú úroveň, akú sme kedy mali, a z mnohých ďalších nezmyselných analýz. Ale ľudia vedia rátať a ich trpezlivosť má hranice.
Čo dnes na Slovensku zažívame, nie je výsledkom práce niekoľkých vlád. Je to systém. Musíme nájsť odvahu, aby sme ho zmenili. Urobiť politické rozhodnutia dôležité pre formovanie budúcnosti hospodárstva. Poľský príklad ukazuje, že sa to dá dosiahnuť kombináciou modernej decentralizácie a fiškálnej aj priemyselnej politiky. Vymeniť staré punkové „no future“ za staré americké „yes, we can“.
Celú správu OECD nájdete tu.
Komentár uverejnili Hospodárke noviny
