Debata o minimálnej mzde na Slovensku sa opakuje prakticky každý rok. Zatiaľ čo odbory hovoria o potrebe dôstojného odmeňovania pracujúcich, časť zamestnávateľov a ekonomických analytikov upozorňuje na možné ohrozenie konkurencieschopnosti či zamestnanosti. Nová analýza Konfederácie odborových zväzov SR s názvom Minimálna mzda 2026: Primeranosť, konvergencia a ekonomické súvislosti však tvrdí, že mnohé zaužívané argumenty proti rastu minimálnej mzdy stoja na zjednodušených porovnaniach a neberú do úvahy širší ekonomický kontext.
Diskusiu v celej Európskej únii významne ovplyvnila smernica o primeraných minimálnych mzdách. Jej cieľom nie je určovať jednotnú výšku minimálnej mzdy, ale vytvoriť pravidlá, podľa ktorých budú členské štáty posudzovať jej primeranosť. Európska únia odporúča orientovať sa na hranicu 60 percent mediánovej alebo 50 percent priemernej mzdy.
Hoci Dánsko napadlo smernicu na Súdnom dvore EÚ, ten v roku 2025 potvrdil jej základnú legitimitu. Európske inštitúcie tak môžu vytvárať rámce na podporu dôstojných pracovných podmienok, pričom samotné určovanie výšky minimálnych miezd zostáva v kompetencii jednotlivých štátov.
Argument, že viaceré vyspelé krajiny zákonnú minimálnu mzdu vôbec nemajú, je podľa autora analýzy Ján Košča zavádzajúci. Dánsko, Rakúsko, Fínsko či Švédsko síce nemajú zákonom stanovenú celoštátnu minimálnu mzdu, zamestnancov však chránia silné kolektívne zmluvy. Tie pokrývajú viac ako 80 percent pracovníkov.
Na Slovensku je pokrytie kolektívnym vyjednávaním len približne 28 percent. Práve preto zohráva zákonná minimálna mzda podstatne významnejšiu úlohu pri ochrane nízkopríjmových zamestnancov.
Slovensko rastie rýchlo, ale stále iba dobieha
Od roku 2004, keď Slovensko vstúpilo do EÚ sa minimálna mzda zvýšila z 216 na 915 eur mesačne. Na prvý pohľad ide o viac ako o 324-percentný nárast, ktorý môže pôsobiť dramaticky. Autor však upozorňuje, že samotné percentá bez kontextu veľa nehovoria.
Slovensko totiž štartovalo z veľmi nízkej úrovne. Rýchlejší rast minimálnej mzdy je podľa analýzy prirodzenou súčasťou ekonomického dobiehania západnej Európy. Podobný vývoj možno pozorovať aj v ďalších krajinách strednej a východnej Európy.
Napriek rastu zostáva slovenská minimálna mzda pod úrovňou viacerých štátov regiónu. V nominálnom porovnaní zaostáva nielen za západnou Európou, ale aj za Slovinskom, Poľskom či Rumunskom. Ani po zohľadnení rozdielnych cien sa Slovensko neposúva medzi krajiny s nadpriemernou minimálnou mzdou.
Vo verejnej debate sa často objavuje tvrdenie, že minimálna mzda rastie rýchlejšie ako produktivita práce. Analýza upozorňuje, že takéto porovnanie je metodologicky problematické.
Produktivita práce je makroekonomický ukazovateľ ovplyvnený nielen prácou zamestnancov, ale aj technológiami, investíciami či kapitálom. Porovnávať ju priamo so zákonom stanovenou minimálnou mzdou preto podľa autorov nie je korektné.
Zahraničné výskumy navyše dlhodobo ukazujú, že primerané zvyšovanie minimálnej mzdy spravidla nespôsobuje výrazný pokles zamestnanosti. Oveľa viac závisí od celkového nastavenia ekonomiky a trhu práce.
Dôstojná mzda je viac než ekonomický ukazovateľ
Košč pripomína, že minimálna mzda by sa nemala hodnotiť iba podľa ekonomických ukazovateľov. Rovnako dôležité sú životné náklady, schopnosť domácností pokryť základné výdavky či celková životná úroveň pracujúcich.
Aj keď sa Slovensko postupne približuje odporúčaným európskym referenčným hodnotám, stále patrí medzi krajiny s nižšou mzdovou úrovňou. Vyšší podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde preto podľa analýzy neznamená, že slovenské mzdy sú príliš vysoké. Skôr ide o postupné odstraňovanie dlhodobého zaostávania.
V závere autor analýzy konštatuje, že diskusia o minimálnej mzde by sa mala opierať o komplexné ekonomické údaje, nie o zjednodušené tvrdenia. Výška minimálnej mzdy totiž nie je len otázkou konkurencieschopnosti podnikov, ale aj kvality života státisícov pracujúcich a smerovania slovenského hospodárskeho modelu.
Podľa Košča preto nemožno rast minimálnej mzdy automaticky označovať za riziko. V podmienkach Slovenska ide predovšetkým o pokračovanie procesu ekonomického dobiehania vyspelejších krajín Európskej únie a o snahu zabezpečiť, aby aj zamestnanci s najnižšími príjmami mohli zo svojej práce žiť dôstojne.
Celú štúdiu si môžete prečítať tu .