Nepreplácanie nadčasov v SBS

Nepreplácanie nadčasov v SBS

Klientske centrum odborov svojou činnosťou už tretí rok pomáha ľuďom, ktorí majú problémy v zamestnaní, s ktorými si nevedia sami poradiť. Klientske centrum radí v oblasti pra­covného práva, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovného prostre­dia a v mnohých ďalších oblastiach, s ktorými sa zamestnanci stretávajú. My vám prinášame pravidelne niekoľko prípadov, v ktorých Klientske centrum odborov poradilo svojim klientom.

Otázka:

Dobrý deň, rád by som poukázal na problém, ktorý je na Slovensku stále aktuálny, a to najmä tam, kde nie sú zriadené odbory. Pracujúci  predovšetkým v súkromných bezpečnostných službách pracujú vyše 200 hodín mesačne, bez príplatkov, nadčasov, počas sviatkov a víkendov, no nedostanú zaplatené nič navyše. Mnohí odrobia v nočných zmenách aj 90 hodín mesačne a nedostanú žiadne nočné príplatky. Súčasné fungovanie inšpektorátov práce je neúčinné. Snažili sme sa o tomto probléme informovať aj ministra práce, no bez výsledku. Ďakujeme za pomoc.

Odpoveď:

Dobrý deň, zasielame Vám odpoveď na Váš podnet, ktorým ste poukázali na aktuálne problémy zamestnancov, pracujúcich v SBS. Vo vašom podnete sú uvedené viaceré závažné skutočnosti, jedná sa najmä o:

  • nevyplácanie príplatkov za prácu nadčas, prácu v noci, prácu vo sviatok a prácu v sobotu a nedeľu,
  • pracovný čas nad limity stanovené Zákonníkom práce,
  • falošné podklady, predkladané zo strany zamestnávateľa kontrolným orgánom,
  • neúčinná kontrola z príslušného inšpektorátu práce,
  • kompetencie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v oblasti inšpekcie práce.

Právo zamestnanca na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zakotvuje Ústava SR. Žiaden zamestnávateľ nemôže konať svojvoľne. Zároveň je zamestnávateľa povinný dodržiavať pracovnoprávnu legislatívu, ktorá upravuje vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Problematika mzdy je upravená vo štvrtej časti Zákonníka práce. Podľa ustanovenia § 118 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Zároveň Zákonník práce v ust. § 121 a nasl. stanovuje finančnú kompenzáciu (príplatok) pre zamestnanca, ktorý pracuje nadčas, vo sviatok, v noci alebo pri sťaženom výkone práce. Je teda nesporné, že na poskytnutie mzdy a príplatkov za vykonanú prácu má zamestnanec zákonný nespochybniteľný nárok. V prípade, ak zamestnávateľ mzdu resp. prislúchajúce príplatky neposkytuje, svojím konaním porušuje platné právne predpisy.

Zamestnanec má viacero možností, ako dosiahnuť nápravu. V prvom rade by mal upozorniť zamestnávateľa na porušovanie zákona a žiadať nápravu, vo Vašom prípade doplatenie nevyplatených príplatkov. Žiadať o doplatenie mzdy, resp. príplatkov je možné aj za predchádzajúce obdobie, najviac však za 3 roky spätne. V prípade, ak náprava za strany zamestnávateľa nenastane a chýbajúcu mzdu, resp. príplatky zamestnávateľ nedoplatí, má zamestnanec možnosť obrátiť sa na príslušný Inšpektorát práce alebo na príslušný súd. V tejto súvislosti tiež uvádzame, že nevyplatenie mzdy je trestným činom a zamestnanec môže podať trestné oznámenie. Podľa § 124 Trestného zákona, kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. V tejto súvislosti upozorňujeme, že o trestný čin sa jedná, len ak v čase vyplatenia mzdy mal zamestnávateľ na účte prostriedky na výplatu, ktoré neboli nevyhnutne potrebné na základnú prevádzku spoločnosti. Trestný poriadok nestanovuje náležitosti, ktoré má trestné oznámenie obsahovať. Odporúčame v oznámení jasne opísať celý skutok, priložiť potrebné listiny, dôkazy. Trestné oznámenie možno podať na polícii alebo na prokuratúre písomne, ústne do zápisnice, alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Ak podáva trestné oznámenie zamestnanec, ktorému vznikla nevyplatením mzdy škoda, ako poškodený môže žiadať súd, aby mu priznal náhradu škody. Za podanie trestného oznámenia sa neplatí žiaden poplatok.

Pracovný čas a doba odpočinku sú upravené v tretej časti Zákonníka práce. Podmienky rozvrhnutia pracovného času upravuje § 85 a nasl. Zákonníka práce. V prípade, ak zamestnávateľ nariaďuje zamestnancom prácu nad rozsah uvedený v Zákonníku práce, porušuje právny poriadok SR. Ako sme uviedli v predchádzajúcej časti, najjednoduchšou možnosťou je požiadať zamestnávateľa písomne o nápravu. V prípade, ak zo strany zamestnávateľa náprava nenastane, zamestnanec má možnosť obrátiť sa na príslušný súd alebo podať podnet na inšpektorát práce. V oboch prípadoch je dôležité aby dotknutý zamestnanec vedel svoje tvrdenia preukázať, teda aby predložil dôkazy, preukazujúce konanie zamestnávateľa, ktorým porušuje zákon. Môže sa jednať napríklad o záznam dochádzky, nariadenie pracovných zmien, nariadenia práce nadčas a pod. Tiež môže nastať situácia, že zamestnanec, ktorý podá podnet na inšpekciu práce alebo sa obráti na súd, sa stane pre zamestnávateľa nepohodlným, a zamestnávateľ sa rozhodne, že so zamestnancom ukončí pracovný pomer. Aj v prípade skončenia pracovného pomeru však musí zamestnávateľ postupovať v súlade so Zákonníkom práce a nemôže ukončiť pracovný pomer svojvoľne. V tom prípade by sa mohlo jednať o neplatné skončenie pracovného pomeru a zamestnanec by bol úspešný v konaní pred súdom, v ktorom by sa domáhal svojich práv. 

Každý zamestnávateľ má v zmysle ustanovenia § 99 Zákonníka práce povinnosť viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. V prípade, ak túto povinnosť zamestnávateľ neplní, dopúšťa sa porušovania zákona, za ktoré mu môže byť udelená sankcia zo strany inšpekcie práce vo forme pokuty. Hoci Zákonník práce presne nestanovuje formu evidencie pracovného času, je nesporné, že táto evidencia musí byť transparentná a musí z nej byť zrejmé, aký pracovný čas odpracoval konkrétny zamestnanec v danom mesiaci, kedy ho odpracoval a v akom rozsahu. Ak Váš zamestnávateľ takúto evidenciu pracovného času nevedie, alebo vedie evidenciu, ktorá nezodpovedá skutočnému výkonu práce, t.j. neeviduje nočnú prácu, prácu v sobotu a v nedeľu, prácu nadčas, porušuje Zákonník práce. Jednoznačne vám odporúčame obrátiť sa na príslušný inšpektorát práce s podnetom. V rámci podnetu je potrebné uviesť, akej veci sa týka a proti komu smeruje, teda v čom – podľa Vášho názoru – zamestnávateľ porušuje zákon. Je vhodné, ak na preukázanie Vašich tvrdení predložíte aj dôkazy, napr. evidenciu práce, ktorá je v rozpore s tým,  ako Vám zamestnávateľ určuje prácu, vyjadrenia ostatných zamestnancov, kedy vykonávajú prácu. Podnet je možné podať aj elektronicky tu. https://www.ip.gov.sk/podat-podnet-na-vykonanie-kontroly/. Je neprípustné, aby v rámci kontroly predkladal zamestnávateľ doklady, ktoré nezodpovedajú skutočnosti. V rámci inšpekcie sú inšpektori oprávnení vstupovať do priestorov a na pracoviská, podliehajúce inšpekcii práce, požadovať od zamestnávateľa informácie a vysvetlenia, predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov, potrebných na výkon inšpekcie práce. Zamestnávateľ je povinný umožniť výkon inšpekcie a poskytnúť zákonom predpísanú súčinnosť. Pri zistení porušenia pracovnoprávnych predpisov je príslušný inšpektorát práce oprávnený nariadiť zamestnávateľovi odstrániť zistené nedostatky a uložiť mu pokutu.

Ak sa domnievate, že inšpektorát práce svojou činnosťou porušil Vaše práva, alebo nekonal v zmysle platného právneho poriadku, máte možnosť podať sťažnosť podľa ustanovenia zák. č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach. Sťažnosť je možné podať písomne alebo elektronicky. V sťažnosti musí byť uvedené meno a priezvisko a adresa sťažovateľa. Sťažovateľ musí uviesť: na koho sa sťažuje, na aké nedostatky v práci inšpektorátu práce poukazuje a čoho sa domáha, teda čo chce svojou sťažnosťou dosiahnuť. Sťažnosť musí byť podpísaná. Viac informácií o podaní sťažností je možné nájsť TU.

Ako ste vo svojom podnete uviedli, obrátili ste sa svojimi problémami aj na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Zatiaľ bez úspechu. V tejto súvislosti konštatujeme, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR je ústredným orgánom štátnej správy, ktorý zabezpečuje tvorbu a realizáciu štátnej politiky ochrany práce, riadi a kontroluje Národný inšpektorát práce a v rámci zverenej právomoci zodpovedá za výkon inšpekcie práce. Na základe tejto skutočnosti Vám odporúčame opakovane sa obrátiť s Vašim podnetom na MPSVaR SR, nakoľko Vaše tvrdenia o predkladaní falošných dokladov v rámci výkonu inšpekcie práce považujeme za veľmi závažné. Zároveň Vám odporúčame Vaše tvrdenia preukázať dôkazmi (kópiami dokladov, fotografiami, výplatnými páskami, evidenciou dochádzky) tak, aby Vaše tvrdenia boli nespochybniteľné.

Uvedomujeme si, že Vaša situácia nie je jednoduchá, a jednoduché nie je ani jej riešenie. Podľa našich skúseností k porušovaniu pracovnoprávnych predpisov dochádza najmä v tých podnikoch, kde sa zamestnanci nebránia, neupozorňujú na porušovanie Zákonníka práce a nežiadajú nápravu. Z realizovaných prieskumov vyplýva že mzdové a sociálne podmienky zamestnancov sú lepšie v podnikoch, kde pôsobia odbory. Proti nezákonným praktikám zamestnávateľov je nevyhnutné sa brániť, a ako sme uviedli, je možné obrátiť sa či už priamo na súd, podať podnet na príslušný inšpektorát práce, prípadne podať trestného oznámenie. V neposlednom rade Vám odporúčame, aby ste sa organizovali, nakoľko spoločne dosiahnete viac. Pridajte sa k existujúcim odborom. Ak vo Vašom podniku odbory nepôsobia, pokúste sa v spolupráci s odborovou organizáciou odbory založiť. Nízky počet zamestnancov nie je prekážkou založenia odborovej organizácie na pracovisku. Podrobnejšie informácie o jednotlivých odborových zväzoch, združených v Konfederácii odborových zväzov SR, ako aj postup v prípade, ak chcete založiť odbory, môžete nájsť TU.

Foto Nathan Cowley od Pexels

Prihlásiť sa ku odberu noviniek!

Autori:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *