M. Benedeková: „Odveta za neposlušnosť.“

Od momentu, čo zástupcovia odborov na protest proti porušovaniu zákona o tripartite zo strany ministra práce prerušili sociálny dialóg, neuplynulo veľa času a naša vláda schválila návrhy noviel niekoľkých zákonov, ktoré s trochou zveličenia môžem pokojne nazvať  „Krajniakova pomsta“.

Na prvý pohľad by možno niekto nezainteresovaný povedal: No čo, veď sa nič také zásadné nedeje, na zamestnancov to nebude mať žiadny vplyv, tak načo sa znepokojovať.

Ale dôvodov, prečo sa znepokojovať, je hneď niekoľko.

Prvou – a pre OZ KOVO veľmi zásadnou – zmenou je zásah do ustanovenia § 230 ods. 2 Zákonníka práce. Podľa navrhovaného znenia bude totiž podmienkou pôsobenia odborovej organizácie u zamestnávateľa skutočnosť, že všetci členovia príslušného odborového orgánu budú v pracovnom pomere so zamestnávateľom, ak sa odborová organizácia so zamestnávateľom nedohodne inak.

Teda všade tam, kde z rôznych dôvodov je členom výboru ZO napríklad osoba, ktorá je zamestnancom odborovej organizácie, alebo osoba, ktorá síce pracuje u zamestnávateľa, ale nemá s ním pracovný pomer, ale napríklad iba dohodu o pracovnej činnosti, takáto základná organizácia nebude môcť pôsobiť u zamestnávateľa!!! Koniec, bodka. Napriek tomu, že tohto zástupcu si členovia legitímne zvolili. Napriek tomu, že ostatní členovia výboru ZO túto podmienku spĺňajú a sú zamestnancami, bude celá odborová organizácia znegovaná a diskvalifikovaná zo zastupovania záujmov zamestnancov!

Otázne tiež je, ako sa táto podmienka bude uplatňovať vo vzťahu k územným či združeným základným organizáciám, keď jedna odborová organizácia pôsobí u viacerých zamestnávateľov,  a teda celkom logicky aj členovia výboru ZO sú zamestnancami rôznych zamestnávateľov.

Na znefunkčnenie odborov na pracovisku tak bude stačiť, ak  čo i len jeden člen  výboru ZO prestane byť zamestnancom zamestnávateľa. Nezačne sa tým novodobý hon na čarodejnice, resp. neposlušné odborové organizácie?

Aha, pardon, veď odborová organizácia sa môže dohodnúť so zamestnávateľom aj inak. Takže to, či takáto organizácia bude alebo nebude pôsobiť u zamestnávateľa, bude závisieť od dobrej vôle zamestnávateľa. A zrejme aj od lojality (rozumej: poslušnosti) odborovej organizácie k potrebám zamestnávateľa.

Toto je veľmi vážny zásah do autonómie odborov a ich práva slobodne si určovať svoju štruktúru a voliť slobodne svojich zástupcov, garantovaných medzinárodnými dohovormi.

Tento návrh je v priamom rozpore s článkom 3 dohovoru MOP č. 87/1948, z ktorého vyplýva: „Organizácie pracovníkov a zamestnávateľov majú právo vypracúvať svoje stanovy a pravidlá, úplne slobodne voliť svojich zástupcov, organizovať svoju správu a činnosť a formulovať svoj program. Verejné orgány sa zdržia akéhokoľvek zásahu, ktorý by obmedzoval toto právo alebo zabraňoval jeho zákonnému vykonávaniu.“ Podľa článku 8 ods. 2 Dohovoru „vnútroštátne zákonodarstvo nesmie obmedzovať, ani sa nesmie uplatňovať tak, aby obmedzovalo záruky ustanovené týmto Dohovorom“.

Súčasne takýto návrh považujeme za rozporný s článkom 37 Ústavy SR, podľa ktorého obmedziť činnosť odborov je možné len vtedy, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo práv a slobôd iných.

Napriek takejto argumentácii odborov vláda navrhované znenie novely schválila s lakonickým konštatovaním, že „podľa predkladateľa navrhované znenie nie je v rozpore s právom MOP, Ústavou SR, ani zákonom o slobodnom združovaní občanov“.

A tým to nekončí. V snahe knokautovať Konfederáciu odborových zväzov SR ako jediného reprezentatívneho zástupcu zamestnancov v tripartite, spĺňajúceho zákonné kritérium 100 000 členov odborov, pripravilo ministerstvo návrh na úpravu zákonných pravidiel zloženia tripartity. Tento návrh, zjavne v rozpore s princípom rovnakého prístupu, vytvára dve skupiny subjektov (rozdeľovanie na podskupiny a nadskupiny je pre túto vládu príznačné a zároveň veľmi nebezpečné). Jedna skupina, a tou je v súčasnosti vlastne iba KOZ SR, musí splniť kritérium 100 000 členov, ale ak takýchto združení s viac ako 100 000 členmi bude menej ako tri (čo je súčasný stav), je tu druhá skupina subjektov, ktorým pre účasť v tripartite stačí splniť podmienku, že sú združením odborových zväzov s počtom členov menším ako 100 000. Bez akejkoľvek spodnej hranice určujúcej minimálny počet členov! Teoreticky teda aj združenie dvoch odborových zväzov, z ktorých každý má troch členov, môže byť podľa tohto návrhu považovaný za reprezentatívneho zástupcu zamestnancov s účasťou v tripartite.

Zdá sa vám to absurdné? Mne áno. Účelové? Mne áno. Diskriminačné? Mne áno.

Navrhovanou právnou úpravou dochádza opäť k porušovaniu medzinárodných dohovorov, ktorými je SR viazaná: konkrétne Dohovoru MOP č. 144/1976 o trojstranných konzultáciách na podporu uplatňovania pracovných noriem. Pojem reprezentatívnosť definuje tento Dohovor tak, že „reprezentatívne organizácie“ znamenajú najreprezentatívnejšie, tzn. najväčšie, a nie „nereprezentatívne“, tzn. tie, ktoré sú menšie, resp. ktoré by sa mali stať formálne reprezentatívnymi len na základe tejto novely.

Novela dokonca garantuje funkčnosť tripartity aj v prípade, ak sa jeden zo sociálnych partnerov na rokovaní nezúčastní. Paralela so súčasnou situáciou, keď KOZ SR na protest opustila tripartitu, je „iste“ iba náhodná.

Ak si to celé spojíme so súčasnou situáciou, zákazom vychádzania a zhromažďovania, asi nám všetkým svitne. Svitaním na lepšie časy to však rozhodne nazvať nemôžem.

Prečítajte si aj:

Postavenie odborov na Slovensku sa prijatými zákonmi oslabuje 1. časť

Postavenie odborov na Slovensku sa prijatými zákonmi oslabuje 2. časť

Redakcia nezodpovedá za obsah, názory a pravdivosť vyjadrení jednotlivých respondentov a dopisovateľov, a vyhradzuje si právo na ich redakčnú úpravu.