Vláda SR na svojom rokovaní schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“), ktorý poputuje do Národnej rady SR.
Návrhom zákona sa upravuje pôsobenie odborov na podnikovej úrovni aj na národnej úrovni, pričom tieto zmeny môžu zásadne ovplyvniť pôsobenie odborov.
V tejto časti si povieme, ako zmena zákona ovplyvní pôsobnosť odborov na národnej úrovni.
Na národnej úrovni zastupujú práva zamestnancov odbory prostredníctvom členstva na tripartite. Fungovanie tripartity definuje zákon č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o tripartite), ktorého novela je súčasťou návrhu zákona schváleného vládou.
Súčasná právna úprava stanovovala na členstvo v tripartite rovnaké podmienky pre všetkých sociálnych partnerov, a to podmienku zamestnávania najmenej 100 000 zamestnancov v prípade zamestnávateľov a združovanie najmenej 100 000 zamestnancov v prípade odborovej organizácie.
Keďže podľa KOZ SR dochádzalo v uplynulom období k porušovaniu platného zákona o tripartite, odbory prerušili sociálny dialóg. Predkladateľ zmeny zákona nemá za cieľ vyriešiť spor ani držať sa platného zákona, a namiesto toho mení zákon o tripartite a podmienky pôsobenia sociálnych partnerov tak, aby za každých okolností konzultácie mohli prebiehať, bez ohľadu na postoj jednotlivých sociálnych partnerov. Potvrdzuje to aj dôvodová správa, ktorá konštatuje, že zmena zákona sa prijíma „s cieľom posilnenia reprezentatívnosti a zabezpečenia funkčnosti Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky“.
Zmenou zákona sa navrhuje dvojaká podmienka na členstvo v tripartite, a to tým, že zatiaľ čo jedno združenie splní podmienku 100 000 zamestnancov, ďalšiemu združeniu už stačí len to, že sa o členstvo bude uchádzať, pričom počet zamestnancov, ktorých združuje alebo zamestnáva už slúži len na určenie poradia pre získanie členstva. Ilustrovať to možno na príklade, že sa za členov tripartity prihlásia tri združenia, pričom jedno bude reprezentovať 100 000 zamestnancov a ďalšie dve môžu reprezentovať minimálny počet zamestnancov z rôznych odvetví hospodárstva. Keďže sa splní povinnosť troch združení, môžu sa stať členmi tripartity aj také združenia, ktoré reprezentujú minimálny počet zamestnancov. Z návrhu zákona nie je jasné, prečo sa určila hranica práve troch združení, ani to, ako sa bude riešiť situácia, ak o členstvo v tripartite neprejavia záujem aspoň tri združenia. Miesto člena v tripartite je garantované na 12 mesiacov, a ak sa po tomto čase iné subjekty domnievajú, že majú väčšiu reprezentatívnosť, môžu požiadať o vstup do tripartity.
Ďalej sa umožňuje prakticky permanentná činnosť Hospodárskej a sociálnej rady – bez ohľadu na nesúhlas ktoréhokoľvek zo sociálnych partnerov –, keďže aj keď rada nebude schopná prijímať závery, stanovisko člena rady, ktorý sa na zvolané plenárne zasadnutie dostaví, bude prerokované a vyhotoví sa záznam. Hospodárska a sociálna rada sa tak stane miestom, kde sa síce môže vypočuť stanovisko sociálnych partnerov, ale prakticky je úplne jedno, aký názor majú sociálni partneri navzájom, a v zásade nemusí ísť ani o tripartitné rokovanie.
Pripomienky KOZ SR k pôsobnosti odborov na národnej úrovni
Predmetnú novelu považuje KOZ SR za diskriminačnú, resp. zakotvujúcu nerovnaké zaobchádzanie s tými združeniami, ktoré spĺňajú podmienku združovania najmenej 100 000 zamestnancov, ktorí sú členmi odborov, v porovnaní s tými, ktoré podmienku 100 000 združených zamestnancov nespĺňajú.
Je diskriminačné – a ide o nerovnaké zaobchádzanie –, aby jedno združenie bolo kvalifikované za reprezentatívne a spĺňajúce prísne stanovenú podmienku 100 000 združených zamestnancov v pracovnom pomere (ak ide o združenie odborov) alebo 100 000 zamestnaných zamestnancov v pracovnom pomere (ak ide o združenie zamestnávateľov) a iné združenie odborov alebo zamestnávateľov bolo tiež reprezentatívne, ale podmienku 100 000 združených alebo zamestnaných nespĺňa. Ide o účelovú právnu úpravu s cieľom zvýhodňovať jedno združenie pred druhým, a to bez ohľadu na to, či pôjde o združenie zamestnávateľov alebo odborov.
Navrhovanú právnu úpravu považujeme za nesúladnú s Dohovorom MOP č. 144/1976 o trojstranných konzultáciách na podporu uplatňovania pracovných noriem. Pojem reprezentatívnosť definuje Dohovor MOP, podľa ktorého „reprezentatívne organizácie“ znamenajú najreprezentatívnejšie, to znamená najväčšie, a nie nereprezentatívne, to znamená tie, ktoré sú menšie, resp. ktoré by sa mali stať formálne reprezentatívne na základe tejto novely.
[…] Postavenie odborov na Slovensku sa prijatými zákonmi oslabuje 2. časť […]
[…] Postavenie odborov na Slovensku sa prijatými zákonmi oslabuje 2. časť […]