V posledných rokoch boli pracujúci vystavení tlaku rastúcich cien, stagnujúcich platov a veľkej neistoty. Po období rekordnej inflácie a zdražovania reálne mzdy tento rok predbehli infláciu, čo by mohlo priniesť určitú úľavu. To však ani zďaleka neznamená, že mzdy plne dobehli rast cien od roku 2019.
Práve naopak – pri bližšom pohľade vidíme, že mzdy v mnohých odvetviach zaostávajú za reálnymi životnými nákladmi. Rýchly rast cien potravín, bývania, energií a ďalších základných potrieb v predchádzajúcich rokoch spôsobil, že aj keď sa nominálne platy zvyšovali, kúpna sila obyvateľstva v mnohých prípadoch stagnovala alebo dokonca klesala.
V roku 2025 pokračuje relatívne vysoká inflácia (jedna z najvyšších v EÚ), zároveň pracujúcich, najmä strednú triedu dobieha zvýšenie DPH na väčšinu tovarov a služieb, zníženie daňového bonusu na deti a pred dverami máme zavedenie transakčnej dane, ktorá na pracujúcich nedopadne priamo, ale sprostredkovane (začne platiť o 1. apríla 2025). U nízkopríjmových skupín, najmä na úrovni minimálnej mzdy a tesne nad ňou, tlmí negatívne dopady relatívne rezký rast minimálnej mzdy a aj fakt, že v tomto príjmovom pásme došlo k náprave predchádzajúcej nespravodlivosti pri nastavení daňového bonusu.
Koľko by sme mali zarábať, aby sme si udržali rovnakú životnú úroveň?
Podľa kalkulačky Inštitútu zamestnanosti vidíme, ako sa od roku 2019 menila reálna hodnota mzdy. Ak by si zamestnanci mali udržať rovnakú životnú úroveň ako pred piatimi rokmi, ich mzdy by museli vyzerať takto:
- Ak ste mali v roku 2019 hrubú mzdu 600 eur, v roku 2025 by ste mali mať 864 eur.
- Ak ste mali v roku 2019 hrubú mzdu 1000 eur, v roku 2025 by ste mali mať 1 378 eur.
- Ak ste v roku 2019 zarábali priemernú mzdu 1 092 eur, v roku 2025 by ste mali mať 1 504 eur. Avšak, ak by tomto prípade rástla vaša hrubá mzda z roku 2019 podľa rastu priemernej mzdy mali by ste mať dnes dokonca až 1573 €. A ak podľa rastu minimálnej mzdy, tak až 1714 €.
Toto porovnanie ukazuje, že aj keď priemerné mzdy rástli, tento rast nebol rovnomerne rozdelený medzi všetkých zamestnancov. Mnohí sa stále pohybujú na hranici minimálnej mzdy alebo zaostávajú za priemerným rastom. To znamená, že mzdy sa nezvyšujú automaticky, ale ich rast je výsledkom ekonomických, politických a sociálnych faktorov – a predovšetkým vyjednávacej sily pracujúcich.
Pozrite sa, ako ste na tom vy v porovnaní s rokom 2019 a sami posúďte, či skonštatovanie na základ štatistických dát, že reálna mzda už porazila infláciu, platí aj vašom prípade…
Mzdy nerastú všetkým rovnako: Prečo je kolektívne vyjednávanie kľúčové?
Štatistiky jasne ukazujú, že priemerné aj reálne mzdy síce rastú, to však neznamená, že všetci pracujúci si polepšili rovnako. Vo viacerých odvetviach – najmä v službách, sociálnych službách, obchode, či v ďalších nízkopríjmových sektoroch – zostáva rast miezd pomalší ako v priemysle. A samozrejme, že ani v jednotlivých sektoroch nerástli mzdy všetkých zamestnancov rovnako. Toto vedie k prehlbovaniu nerovností medzi zamestnancami a zároveň sa dá skonštatovať, že väčšina z nás, aj napriek oficiálnym číslam oproti roku 2019 výrazne schudobnela.
Problémom je aj to, že mzdy v súkromnom sektore často rastú len tam, kde sa zamestnanci dokázali organizovať a kolektívne vyjednávať lepšie pracovné podmienky. Pracovníci v profesiách, kde neexistujú silné odbory alebo kolektívne zmluvy, sú ponechaní na individuálne vyjednávanie so zamestnávateľom – a ten má vždy väčšiu vyjednávaciu silu.
Príkladom môže byť rozdiel medzi rastom minimálnej mzdy a rastom priemernej mzdy. Ak by mzdy rástli tempom rastu minimálnej mzdy, ich úroveň by dnes bola vyššia. Rast minimálnej mzdy však nebol výsledkom „dobrého srdca“ zamestnávateľov, ale tvrdého vyjednávania odborov, ktoré tlačili na zvýšenie minimálnej mzdy.
Jedinou zárukou spravodlivého rastu miezd je organizovanie sa
História nás učí, že mzdy nikdy nerástli samy od seba. Každé zvýšenie minimálnej mzdy, každé zlepšenie pracovných podmienok, každé skrátenie pracovného času či zavedenie sociálnych benefitov bolo výsledkom tlaku zamestnancov a ich organizácií.
Ak chceme, aby mzdy rástli spravodlivo a aby sa pracujúci podieľali na bohatstve, musia sa organizovať v odboroch a kolektívne vyjednávať. Len tak môžu zabezpečiť, že rast miezd nebude len štatistickým údajom, ale reálnym zlepšením životnej úrovne pre všetkých.
Potvrdzujú to aj tvrdé dáta, ktoré hovoria o tom, že zamestnanci pokrytý kolektívnymi zmluvami majú v priemere o 200 € vyššiu mzdu, ako zamestnanci, ktorí sú mimo kolektívneho vyjednávania (pozri TU, s. 22).
Pracujúci si zaslúžia viac než len prežiť – zaslúžia si dôstojný život. A ten nepríde sám od seba, nedonesie ho žiaden spasiteľ, ani princ na bielom koni. Dôstojný život pre pracujúcich prichádza s kolektívnym vyjednávaním a odborovým organizovaním sa.
Foto: Pexels