Slovensko patrilo v posledných rokoch medzi špičku krajín EÚ, kde rástli ceny potravín najviac. A podľa dát Eurostatu dávajú naši občania dlhodobo jeden z najväčších podielov svojich výdavkov práve na potraviny, čo výrazne ovplyvňuje ich životnú úroveň a finančnú stabilitu. Odborníci varujú, že ak táto situácia nebude riešená, môže viesť k ďalšiemu zníženiu spotreby, čo bude mať negatívny dopad na ekonomiku ako celok.
Nie je to však iba problém Slovenska. V týchto dňoch sa Švédsko ocitlo v centre pozornosti médií na celom svete, nakoľko kvôli rastúcim cenám potravín sa rozhodli Švédi bojkotovať tamojšie veľké reťazce supermarketov, čím vyvinuli tlak na vládu, aby prijala opatrenia na zmiernenie inflácie. Ich týždňový bojkot priniesol výsledky – vláda oznámila, že bude hľadať riešenia na zníženie cien potravín a zabezpečenie dostupnosti základných potravín pre všetkých občanov.
Bojkoty proti vysokým cenám potravín sa stali populárnym nástrojom občianskeho protestu aj v iných krajinách. Podobné iniciatívy sa objavili aj v Chorvátsku, Čiernej Hore, Srbsku, Bosne a Slovinsku, kde bojkoty viedli k výraznému poklesu predaja a prinútili vlády k prijatiu opatrení na reguláciu cien potravín. Aj občania Českej republiky sa inšpirovali Balkánom a začali bojkotovať obchodné reťazce s nekalými cenovými praktikami. Tieto protesty ukazujú, že spotrebitelia nie sú bezmocní a môžu efektívne bojovať proti neférovým cenám a manipuláciám s cenami a „zľavami“.
Diskusia o reťazcoch
Diskusia o praktikách obchodných reťazcov prebieha v celej Európe, pričom sa čoraz viac poukazuje na ich dominantné postavenie na trhu. Na Slovensku máme jednu z najvyšších mier koncentrácie týchto reťazcov, čo znamená, že niekoľko veľkých hráčov kontroluje väčšinu trhu. Hoci sa slovenské reťazce bránia tým, že majú len nízku priemernú maržu, ich každoročne rastúce zisky naznačujú niečo iné. Odborníci upozorňujú, že tieto reťazce často využívajú svoje dominantné postavenie na trhu na dosahovanie vysokých ziskov, čo má negatívny dopad na ceny potravín a životnú úroveň obyvateľov.
A hoci sa táto téma pravidelne opakuje aj na politickej úrovni, problémy s nadmerným vplyvom reťazcov stále pretrvávajú a nepomáhajú riešiť problémy s nízkym podielom domácich potravín, čo poškodzuje našu ekonomiku a slovenských producentov, ale má to dopady aj na vysoké ceny potravín a nízku kúpyschopnosť obyvateľstva.
Pozrite si dokument o praktikách reťazcov: Hypermarkety: Koniec impéria?
Ceny potravín nie sú jediný problém
Rastúce ceny potravín však nie sú jediným problémom, ktorý trápi obyvateľov. Na Slovensku sa zvyšuje podiel obyvateľstva ohrozených chudobou. Podľa najnovších údajov bolo koncom minulého roka skoro milión obyvateľov ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením – podiel ľudí pod hranicou rizika chudoby nám rastie kontinuálne od roku 2019. Tento rastúci trend je alarmujúci, najmä pre neúplné rodiny s deťmi, rodiny s troma a viac deťmi a osamelých dôchodcov, na ktorých tieto problémy najviac dopadajú.
Transakčná daň zvýši infláciu
Ďalším faktorom, ktorý môže prispieť k zvyšovaniu (nielen) cien potravín, je pripravovaná transakčná daň, ktorá začne platiť od 1. apríla 2025. Podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory táto daň výrazne znevýhodní slovenských producentov potravín na trhu a spôsobí obrovskú záťaž na cash-flow celého agropotravinárskeho priemyslu. Výrobcovia budú nútení preniesť zvýšené náklady spôsobené transakčnou daňou do odbytových cien potravín, čo môže mať negatívny vplyv na sebestačnosť Slovenska, ale hlavne na rast cien (nielen) potravín.
Úlohou politikov je zlepšovať životné podmienky
Vláda bude musieť, okrem riešenia konsolidácie verejných financií, následne čeliť výzvam, ktoré prinášajú rastúce ceny potravín, zvyšujúci sa podiel obyvateľstva pod hranicou rizika chudoby a pripravovaná transakčná daň. Obyvatelia právom očakávajú, že vláda prijme účinné opatrenia na zmiernenie týchto problémov a zabezpečí dostupnosť základných potravín pre všetkých občanov. Namiesto prekáračiek by sa politici mali na túto problematiku pozrieť komplexne, pretože rastúce ceny potravín neohrozujú len samotných spotrebiteľov, ale v konečnom sa budú mať negatívny vplyv na celú našu ekonomiku.
To, že tento problém je reálny a nejde o žiaden populizmus, ani vytĺkanie politického kapitálu, dokazuje aj fakt, že rovnaký problém pociťujú ľudia nielen na chudobnejšom Balkáne, ale aj v bohatšom Česku, no najmä v bohatom Švédsku.
Foto: Flickr, BSK