Vláda SR na svojom rokovaní schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“), ktorý poputuje do Národnej rady SR.
Návrhom zákona sa upravuje pôsobenie odborov na podnikovej úrovni aj na národnej úrovni, pričom tieto zmeny môžu zásadne ovplyvniť pôsobenie odborov.
V tejto časti si povieme, ako zmena zákona ovplyvní pôsobnosť odborov na podnikovej úrovni.
Zásadnou zmenou je úprava pôsobnosti odborovej organizácie na pracovisku. Dôvodová správa uvádza, že sa má zabezpečiť, že zamestnancov na pracovisku nebudú zastupovať osoby, ktoré nemajú žiadnu previazanosť so zamestnancami, a v niektorých prípadoch sú pochybnosti, či vôbec u zamestnávateľa majú nejakú členskú základňu. S týmto cieľom majú zamestnancov na pracovisku zastupovať (ako príslušný odborový orgán) iba osoby, ktoré majú vzťah k zamestnávateľovi, t. j. sú u neho zamestnané v pracovnom pomere. Zároveň sa navrhuje ustanoviť výnimku v prípade skončenia pracovného pomeru člena príslušného odborového orgánu, aby sa odborová organizácia mohla pripraviť na zmenenú situáciu. Umožňuje sa tiež, aby si odborová organizácia a zamestnávateľ mohli otázku podmienky zamestnávania v pracovnom pomere upraviť aj inak – napr. bude postačovať, že jedna odborová organizácia pôsobí u viacerých zamestnávateľov skupiny zamestnávateľov.
KOZ SR oponovala predloženému zámeru, pričom nesúhlas zdôvodňovala najmä porušením Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 87/1948 o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa a rozporom s Ústavou SR. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa s uvedeným nestotožnilo a neakceptovalo vznesené pripomienky.
Pripomienky KOZ SR k pôsobnosti odborov na podnikovej úrovni
Zavedenie podmienky, aby všetci členovia odborového orgánu boli v pracovnom pomere u zamestnávateľa, považuje KOZ SR za podmienku, ktorá je v priamom rozpore s článkom 3 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „Dohovor MOP“) č. 87/1948 o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa (oznámenie č. 489/1990 Zb.). Z uvedeného Dohovoru MOP vyplýva, že organizácie pracovníkov a zamestnávateľov majú právo vypracúvať svoje stanovy a pravidlá, úplne slobodne voliť svojich zástupcov, organizovať svoju správu a činnosť a formulovať svoj program. Verejné orgány sa zdržia akéhokoľvek zásahu, ktorý by obmedzoval toto právo alebo zabraňoval jeho zákonnému vykonávaniu. Podľa článku 8 ods. 2 Dohovoru MOP vnútroštátne zákonodarstvo nesmie obmedzovať ani sa nesmie uplatňovať tak, aby obmedzovalo záruky ustanovené týmto Dohovorom MOP.
Pôsobenie odborovej organizácie u viacerých zamestnávateľov nie je žiadnou výnimkou (čo zákon umožňuje), keďže združuje členov, ktorí sú zamestnaní u viacerých zamestnávateľov. Tomu zodpovedá štruktúra odborovej organizácie, ktorá väčšinou predpokladá, že príslušný odborový orgán (štatutárny orgán) je vyskladaný (na základe výsledkov volieb členskej základne) nielen zo zamestnancov, ktorí sú zamestnaní v pracovnom pomere u jedného zamestnávateľa. Uvedená podmienka by znamenala, že všetky odborové organizácie, ktoré v súčasnosti fungujú podľa stanov a pravidiel zodpovedajúcich ich potrebám a s cieľom, aby bolo zabezpečené ich efektívne fungovanie, a ktoré pôsobia u viacerých zamestnávateľov a ich príslušný odborový orgán nie je zložený výlučne so zamestnancov v pracovnom pomere k danému zamestnávateľovi, prestanú pôsobiť u daných zamestnávateľov, čo znamená zásah do ich fungovania a činnosti v rozpore s článkom 3 a článkom 8 Dohovoru MOP.
Členovia odborového orgánu sú do funkcie obsadzovaní voľbou, volí ich členská základňa spomedzi členov, ktorí nemusia byť výlučne zamestnancami zamestnávateľa, pretože členovia odborovej organizácie majú právo zvoliť zástupcu, ktorý má ich plnú dôveru a je schopný chrániť a obhajovať ich záujmy vo vzťahu k zamestnávateľovi ďaleko efektívnejšie ako napríklad výlučne zamestnanci, ktorí sú od zamestnávateľa finančné závislí, keďže sú u neho v pracovnom pomere. Navrhovaná právna úprava nerešpektuje právo úplne slobodne voliť svojich zástupcov, organizovať svoju správu a činnosť a formulovať svoj program. Nepriamo vytvára tlak na členov odborového orgánu, ktorí sú v pracovnom pomere, a vytvára priestor pre snahy zamestnávateľa ukončiť pracovný pomer s členom/členmi odborového orgánu a znemožniť tak pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa.
Súčasne KOZ SR považuje takýto návrh za rozporný s článkom 37 Ústavy SR, podľa ktorého obmedziť činnosť odborov (rozumie sa aj ich pôsobenie) je možné len vtedy, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo práv a slobôd iných. Táto podmienka nie je nevyhnutnou podmienkou ani na ochranu bezpečnosti štátu, ani verejného poriadku, ani práv a slobôd iných.
Predmetný návrh považujeme tiež za zásah do právnej subjektivity odborovej organizácie ako nezávislej a samostatnej právnickej osoby, za zásah do slobody združovania garantovanej Ústavou SR a za porušovanie čl. 11 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
[…] Postavenie odborov na Slovensku sa prijatými zákonmi oslabuje 1. časť […]
[…] Postavenie odborov na Slovensku sa prijatými zákonmi oslabuje 1. časť […]