Dňa 31. marca 2025 sa v Belgicku koná všeobecný štrajk, ktorý je odpoveďou pracujúcich na sériu škrtov a politík súčasnej vládnej koalície známej ako „Arizonská koalícia“. Pod vedením odborovej konfederácie ACV-CSC pracujúci vysielajú jasný signál: odmietajú nespravodlivé rozdelenie bremena rozpočtovej konsolidácie a obranu záujmov bohatých na úkor bežných občanov.
Vláda obhajuje úsporné opatrenia ako nevyhnutné pre budúce generácie. No tieto argumenty sú podľa generálnej tajomníčky ACV-CSC, Marie-Hélène Ska, dvojitým zavádzaním. Opatrenia ako zmrazenie platov, oslabovanie systému automatickej valorizácie, obmedzovanie dôchodkových práv, znižovanie podpory v nezamestnanosti či normalizácia práce cez víkendy podľa nej neposilňujú budúcnosť mladých – práve naopak, podrývajú sociálny model, ktorý má generáciám zabezpečiť stabilitu a dôstojnosť.
Druhým častým tvrdením politikov je, že „niet inej možnosti“. Podľa odborárov ide o pokus vyhnúť sa verejnej kontrole. Škrty sa v praxi týkajú najmä tých, ktorí už dnes nesú ťažké bremeno – bežných zamestnancov, ľudí v končiacich kariérach, chorých a nezamestnaných. Naproti tomu majetní jednotlivci a firmy prispievajú minimálne. Vláda napríklad určila, že podiel najbohatších na rozpočtovej konsolidácii nesmie presiahnuť 11 percent.
Zatiaľ čo plánované škrty dosahujú ročne 5,4 miliardy eur (z toho 2,7 miliardy na dôchodkoch a 2,7 miliardy v oblasti zdravotníctva a podpory v nezamestnanosti), navrhovaná daň z kapitálových výnosov by priniesla len niečo cez 500 miliónov eur – ak by ju vláda vôbec presadila. Kritici navyše upozorňujú, že belgické firmy dostávajú ročne približne 16 miliárd eur v rôznych formách štátnej podpory, a ďalšie dve miliardy vláda ušetrí na znížených odvodoch zamestnávateľov.
Protesty tak reflektujú nespokojnosť so systémom, ktorý podľa mnohých občanov zvýhodňuje kapitál na úkor práce. Ako píše Marie-Hélène Ska, ak vláda skutočne chce konať pre budúce generácie, musí konať inak – spravodlivo, odvážne a s jasnou vôľou riešiť príčiny nerovnosti, nie len dôsledky.
Štrajk belgických pracujúcich je preto nielen domácou záležitosťou, ale aj odkazom pre celú Európu – že sociálna spravodlivosť a dôstojnosť práce nemôžu byť vedľajším produktom hospodárskych reforiem, ale ich základom.
Zdroj: ACV-CSC