Sto inšpektorov počas piatich dní kontrolovalo agentúry dočasného zamestnávania a pracoviská. Odhalili nelegálne zamestnávanie aj fiktívne živnosti. Pokuty sú od nového roka vyššie.
Agentúry dočasného zamestnávania sú z hľadiska nelegálneho zamestnávania a fiktívnych živností problémom, ktorý sa ťahá už dlhé roky bez výraznejšieho riešenia.
Inšpektori počas poslednej akcie skontrolovali 84 agentúr dočasného zamestnávania na 333 pracoviskách, kam umiestňujú zamestnancov. Podľa predbežných podozrení odhalili nelegálne zamestnávanie v 42 subjektoch a dotýkalo sa to viac ako 140 ľudí.
„Išlo napríklad o fiktívnych živnostníkov alebo to boli zamestnanci z tretích krajín. Cieľom je ochrana pracovnej sily na Slovensku. Chceme, aby sa čo najviac slovenských občanov dostalo k legálnej práci a zároveň, aby sa všetci zamestnanci dostali k dôstojným pracovným podmienkam,“ informoval minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD).
Nekalé konanie môžu zamestnanci nahlasovať na inšpektoráte práce alebo na ministerstve práce. Kontroly budú pokračovať aj naďalej a podľa ministra majú byť výsledkom aj legislatívne zmeny.
„Budeme urýchlene navrhovať to, aby agentúry dočasného zamestnávania predkladali správy o umiestňovaní svojich pracovníkov nie na konci roka a raz do roka, ale na mesačnej alebo kvartálnej báze. Aby inšpektori práce vedeli kde sú títo pracovníci umiestnení, kde ich majú prísť skontrolovať,“ povedal minister práce.
Doteraz podľa Erika Tomáša agentúry po oznámení kde pracovníkov umiestnili, ich následne dokázali premiestňovať tak, aby inšpekcia práce nič nezistila.
Ako to bolo v roku 2025
Národný inšpektorát práce priblížil aj výsledky minuloročných kontrol. V porovnaní s r. 2024 v r. 2025 zaznamenal nárast počtu nelegálnych zamestnávateľov, ako aj nelegálne zamestnávaných fiktívnych živnostníkov.
„Zaznamenali sme nárast počtu subjektov, ktoré nelegálne zamestnávali o takmer 162 % a počet nelegálne zamestnávaných fiktívnych živnostníkov vzrástol oproti roku 2024 o 192 %,“ spresnila generálna riaditeľka Národného inšpektorátu práce Alena Zvarová Bašistová.
Nárast počtu nelegálne zamestnaných v rokoch 2024 a 2025
- Nárast počtu subjektov, ktoré nelegálne zamestnávali o 162 % viac než v roku 2024 (+ 34)
- Nárast počtu nelegálne zamestnávaných fiktívnych živnostníkov o 192 % oproti roku 2024 (+ 109)
- Nárast počtu navrhnutých sankcií o 162 % viac oproti roku 2024 (+ 34)
- Nárast počtu právoplatne uložených sankcií o 162 % oproti roku 2024 (+ 16)
„Vlani inšpektori vykonali takmer 17-tisíc kontrol a skontrolovali takmer 32-tisíc fyzických osôb. Odhalili takmer 700 nelegálne zamestnávaných subjektov a 1211 nelegálne pracujúcich osôb. Inšpektoráty vlani navrhli dovedna 701 pokút v celkovej výške takmer 2,9 milióna eur,“ informovala generálna riaditeľka Národného inšpektorátu práce Alena Zvarová Bašistová.
Konfederácia odborových zväzov na čele s Monikou Uhlerovou dlhodobo upozorňuje, že takzvané nútené živnosti oberajú pracovníkov o ochranu, istoty a spravodlivé pracovné podmienky. KOZ SR preto presadzuje posilnenie inšpekcie práce, férové pracovné podmienky a zrovnoprávnenie daňovo-odvodového zaťaženia medzi zamestnancami a živnostníkmi.
Problémom sú fiktívni živnostníci
Fiktívny živnostník formálne vystupuje ako samostatne zárobkovo činná osoba, ale v skutočnosti pracuje ako bežný zamestnanec. Rozdiel je v tom, že nemá pracovnú zmluvu a je nelegálne zamestnaný cez živnosť. Ide o takzvaný „švarc systém“.
Človek má založenú živnosť, ale:
- pracuje iba pre jedného „objednávateľa“
- má pevne určený pracovný čas
- pracuje na jeho pracovisku
- používa jeho nástroje a vybavenie
- riadi sa jeho pokynmi ako zamestnanec
Navonok je to podnikateľský vzťah, ale reálne ide o závislú prácu. Podľa Zákonníka práce na Slovensku musí byť závislá práca vykonávaná v pracovnom pomere. Ak sa obchádza pracovná zmluva cez živnosť:
- firma neplatí odvody ako za zamestnanca,
- pracovník nemá nárok na dovolenku, platenú PN, odstupné a ochranu podľa Zákonníka práce,
- hrozia pokuty pre firmu aj pre živnostníka
Z pohľadu odborov ide o systémový problém, ktorý najviac postihuje samotných pracovníkov – tzv. nútení živnostníci síce často dosahujú vyšší príjem, no prichádzajú o právnu ochranu, nárok na dovolenku, bezpečné pracovné podmienky či sociálne istoty.
Odbory preto presadzujú, aby sa činnosti s charakterom závislej práce vykonávali v riadnom pracovnom pomere, pričom živnosť má zostať nástrojom skutočného podnikania, nie obchádzania pracovnoprávnych povinností.
Pokuty sú už vyššie
Novela zákona o inšpekcii práce je platná od 1. januára 2026 a v rámci nej sa sprísnili aj tresty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.
Do konca roka 2025 stanovovala povinnosť inšpektorátu práce uložiť zamestnávateľovi, alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokutu od 2 000 do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.
Od 1. januára 2026 inšpektorát práce uloží zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokutu od 4 000 do 200 000 eur a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 8 000 eur.
Zároveň sa zavádza pravidlo, podľa ktorého ak do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty budú na bankový účet uvedený v tomto rozhodnutí pripísané dve tretiny z uloženej výšky pokuty, pokuta sa považuje za uhradenú v plnej výške.
Zdroj: MPSVaR SR, NIP
Ilustračná fotografia: Pexels