Populárne diskusie o naštartovaní hospodárskeho rastu na Slovensku sa už roky točia okolo znižovania sadzieb sociálnych a zdravotných odvodov. Takáto reforma by mala pomôcť firmám nezvyšovať náklady na mzdy a generovať zisky alebo aspoň prežiť do ďalšieho roka. Už menej sa hovorí o prínose pre samotných zamestnancov.
Znížiť sociálne a zdravotné odvody môže byť pre zamestnancov lákavé. Aj za zdravie sa čím ďalej, tým viac platí v hotovosti, aj na starobu sa treba zabezpečiť súkromne, mimo pilierov verejného systému. A každý inak preferuje spotrebu teraz pred budúcou spotrebou; chudobný potrebuje peniaze teraz, nie zajtra. Nakoniec, ak sa z oboch poistení časť peňazí stráca neefektívnosťou či korupciou, motivácia prispievať klesá.
Potom je legitímna otázka, o koľko by sa zvýšili čisté mzdy, ak by sa znížili odvody zamestnanca. Ako by sa to dotklo zamestnanca v Prešove, Žiline či Bratislave? Keďže v Prešove bola priemerná hrubá mzda 1 285 eur, v Žiline 1 465 eur a v Bratislave 1 949 eur, najmenej by si pomohli zamestnanci v Prešove a najviac v Bratislave. Odhliadnuc od toho, že väčšina zamestnancov má hrubú mzdu nižšiu ako je vykazovaný aritmetický priemer.
V minulom roku zamestnanec odvádzal z hrubej mzdy 13,4 %. O koľko by sa zvýšili čisté priemerné mzdy, ak by sa sociálne a zdravotné odvody zamestnanca znížili o štvrtinu alebo o polovicu?
Zníženie odvodov o štvrtinu by v Prešovskom kraji prinieslo zamestnancovi 35 eur mesačne, v Bratislavskom kraji 53 eur. A zníženie o polovicu by teda v Prešovskom kraji prinieslo zamestnancovi 70 eur mesačne, v Bratislavskom kraji 106 eur.
| Graf: čistá mzda v roku 2025 pre rôznu výšku odvodov v krajoch
Zdroj: ŠÚ SR, danovecentrum.sk a výpočty autora. |
Testované výrazné zníženie odvodov (a tým aj daňového klinu) by teda väčšine zamestnancov – obyvateľov Slovenska – veľa neprinieslo. Akurát tak na jednu alebo dve objednávky u lekára či na dva dni v materskej škôlke.
Bez výrazného zvýšenia miezd sa jednoducho nepohneme. Koniec koncov, cieľom hospodárskej politiky nie sú zisky firiem, ale blahobyt a prosperita spoločnosti, a to na Slovensku v prvom rade znamená práve vyššie mzdy. Konvergencia k západu nielen vo výške životných nákladov, ale aj príjmov.
Hovorí sa, že kľúčom sú reformy a investície súkromného sektora. Lenže ak by zamestnávatelia reformy chceli, žiadna vláda by nemala silu sa im postaviť. To, čo môžu a musia urobiť zamestnanci, je požadovať za svoju prácu vyššie mzdy.
