V slovenskej verejnej diskusii sa často stretávame s tvrdením, že sprísňovanie postupu proti núteným živnostiam predstavuje zásah do podnikania, že id o obmedzovanie flexibility trhu práce alebo dokonca o zásadnú brzdu zvyšovania produktivity práce a konkurencieschopnosti ekonomiky. Najnovší OECD Economic Survey: Slovak Republic 2026 však ponúka výrazne odlišný pohľad. Namiesto obáv z negatívnych dôsledkov považuje potieranie fiktívnych živností za dôležitú súčasť budovania zdravšieho a produktívnejšieho hospodárstva.
OECD upozorňuje, že Slovensko patrí medzi krajiny s mimoriadne vysokým podielom samostatne zárobkovo činných osôb bez zamestnancov. Tento jav však podľa organizácie nemožno vysvetliť silným podnikateľským duchom Slovákov. Naopak, významnú časť na Slovensku pôsobiacich živnostníkov tvoria osoby, ktoré síce formálne vystupujú ako podnikatelia, no fakticky vykonávajú závislú prácu pre jediného odberateľa. Takéto nastavenie je podľa OECD výsledkom kombinácie výhodnejšieho daňovo-odvodového režimu živností a nedostatočného presadzovania pracovnoprávnych predpisov.
Rozsah problému pritom nie je zanedbateľný. OECD cituje údaje, podľa ktorých počet osôb pracujúcich v režime fiktívnych živností vzrástol za posledné desaťročie približne z 84-tisíc na takmer 110-tisíc. Nejde teda o okrajový jav, ale o systémový problém slovenského trhu práce.
Správa zároveň veľmi presne opisuje ekonomickú logiku, ktorá tento model poháňa. Zamestnávatelia získavajú nižšie náklady práce, menšie administratívne povinnosti a jednoduchšie ukončenie spolupráce. Pracovníci zas môžu krátkodobo dosiahnuť vyšší čistý príjem. OECD však upozorňuje, že tento zdanlivý prospech je vykúpený nižšími sociálnymi odvodmi, slabšou ochranou, nižšou, alebo žiadnou mierou ochrany v podobe náhrady príjmu v prípade práceneschopnosti, úrazov, invalidity, a podstatne nižšími budúcimi dôchodkami. Mimoriadne varovný je údaj, že až 78 % živnostníkov platí minimálne odvody, čo sa nevyhnutne prejaví v budúcnosti na výške ich starobných dôchodkov.
Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj pritom zdôrazňuje, že problém sa netýka iba sociálneho zabezpečenia jednotlivcov. Fiktívne živnosti deformujú hospodársku súťaž medzi podnikmi, vytvárajú nerovnaké podmienky na trhu práce a oslabujú financovanie verejných systémov sociálneho poistenia ale aj verejných rozpočtov. Z pohľadu OECD preto nejde len o otázku dodržiavania pracovného práva, ale aj o otázku férového fungovania ekonomiky.
Za pozornosť stojí aj hodnotenie opatrení prijatých na Slovensku v poslednom období. OECD pozitívne hodnotí sprísnenie definície závislej práce, zvýšenie sankcií za nelegálne zamestnávanie aj intenzívnejšiu činnosť inšpekcie práce, ktorá viedla k výraznému nárastu odhalených prípadov fiktívnych živností. Tam, kde časť verejnej diskusie vidí údajné obmedzovanie podnikania, OECD vidí krok správnym smerom. A nevidí to len OECD, opatrenia na potieranie nútených živností rieši aj smernica EÚ o platformovej práci, ale aj najnovší dohovor Medzinárodnej Organizácie práce (agentúra OSN).
OECD adresuje Slovensku odporúania, ktoré sa v mnohom zhodujú aj som smernicou EÚ a dohovorom MOP. Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj v OECD Economic Survey: Slovak Republic 2026 navrhuje postupne znižovať rozdiel medzi daňovo-odvodovým zaťažením zamestnancov a živnostníkov, posilniť kontroly zamerané na odhaľovanie závislej práce, zvážiť presun dôkazného bremena na zamestnávateľa a upraviť systém paušálnych výdavkov tak, aby nebol motiváciou na obchádzanie pracovnoprávnych vzťahov. Ako príklad uvádza krajiny, ktoré zvýhodnené režimy pre samostatne zárobkovo činné osoby obmedzujú v prípadoch ekonomickej závislosti od jedného klienta alebo bývalého zamestnávateľa.
Najdôležitejšie posolstvo celej kapitoly v správe OECD je však iné. OECD nikde netvrdí, že obmedzovanie nútených živností poškodí fungovanie trhu alebo zníži konkurencieschopnosť Slovenska, práve naopak. Organizácia považuje odstránenie stimulov vedúcich k fiktívnym živnostiam za súčasť budovania efektívnejšieho trhu práce, férovejšej hospodárskej súťaže a udržateľnejšieho systému sociálneho zabezpečenia.
Je to dôležitý odkaz aj pre slovenskú diskusiu. Ochrana pracovníkov pred nútenými živnosťami nie je v rozpore s modernou ekonomikou a rozvojom hospodárstva. Podľa OECD ide naopak o jeden z predpokladov, aby trh práce fungoval na férových pravidlách, podniky si konkurovali produktivitou a inováciami, nie obchádzaním pracovného práva, a aby dnešní pracujúci neplatili za krátkodobé daňové výhody nízkymi dôchodkami v budúcnosti.
Fotografia: Jeriden Villegas on Unsplash