Nasledujúce dni čaká Slovensko ďalšia vlna horúčav. Teploty sa môžu vyšplhať na 39 stupňov Celzia na južnom aj západnom Slovensku. V prehriatom prostredí môžu zamestnanci čeliť mnohým výzvam, vrátane tepelného stresu, dehydratácie či úpalu.
Nie všetci pracovníci a zamestnanci môžu pracovať z pohodlia klimatizovaných kancelárií, hál či domáceho prostredia. Zamestnávateľ preto musí zabezpečiť primerané pracovné podmienky. Tie sa líšia od manuálnych prác v teréne, priemyselných hál či kancelárií. Na bežnú administratívu by zamestnanci nemali mať v miestnosti viac ako 28 stupňov Celzia. Realita na pracoviskách je často iná.
Inšpektorát práce napríklad odporúča vopred zabezpečiť technické opatrenia, ktoré dokážu zabrániť priamemu prenikaniu slnečných lúčov ako žalúzie, prenosné klimatizácie či zariadenia na zvýšenie cirkulácie vzduchu.
Extrémne horúčavy na pracoviskách nielenže spôsobujú únavu a znižujú výkonnosť, ale výrazne zvyšujú riziko vzniku pracovných úrazov a ohrozujú zdravie zamestnancov. Na Slovensku však neevidujeme špeciálnu kategóriu pracovných úrazov, ktoré sú spôsobené horúčavami alebo prehriatím organizmu.
Najčastejšie môže ísť o tepelný kolaps, ktorý vzniká pri nedostatočnom príjme tekutín, rozšírením ciev a následnou slabosťou, závratmi, nízkym tlakom. Ďalej je to úpal z prehriatia organizmu z priameho slnka, ale aj z tepla. Príznaky sú bolesť hlavy, nevoľnosť, zvracanie, horúčka. Nebezpečná je aj dehydratácia organizmu pri nedostatku vody v tele, pričom zhoršuje sústredenie a vedie k svalovým kŕčom.
Dohľad nad mikroklimatickými podmienkami a ochranou zdravia pred záťažou teplom majú v kompetencii príslušné Regionálne úrady verejného zdravotníctva. Na pracoviskách by tieto podmienky mali kontrolovať hygienici.
Kedy môžem ísť domov?
Inšpekcia práce v rámci horúčav upozorňuje, že pri bežnej práci je zamestnávateľ povinný poskytnúť pitnú vodu priamo na mieste výkonu práce alebo na inom vhodnom mieste. Pri ťažšej fyzickej práci vnútri či vonku je povinný poskytnúť aj minerálne nápoje obohatené o soli, ktoré pracovník stráca potením.
Organizačné zmeny v dôsledku extrémneho tepla využívajú zamestnanci v prípade, že technické riešenia už nestačia. Pracovný režim preto môže firma upraviť – napríklad posunúť začiatok pracovnej doby, zaradiť častejšie prestávky, alebo skrátiť pracovnú dobu.
Slovenské predpisy neurčujú hranicu, pri ktorej musí zamestnávateľ prerušiť pracovný proces a pustiť zamestnancov domov. Často sa stáva, že v podnikoch či na úradoch, teda tam, kde to charakter práce umožňuje, zamestnanci môžu opustiť pracovisko, alebo využiť prácu z domu.
Príklady: kancelária bez klimatizácie
V open-space kancelárii bez klimatizácie ukazuje teplomer popoludní 31 °C. Ide o prácu triedy 1a, kde je maximálna prípustná operatívna teplota v teplom období 28 °C.
Zamestnávateľ by mal situáciu riešiť: zabezpečiť tienenie, účinné vetranie, možnosť prestávok v chladnejšom priestore, dostatok pitnej vody a podľa možností aj úpravu pracovného času alebo prácu z domu tam, kde to charakter práce umožňuje.
Príklad: výrobná hala
Vo výrobnej hale je vysoká teplota nielen kvôli počasiu, ale aj kvôli používaným technológiám. Zamestnanci pracujú v stoji a vykonávajú fyzicky náročnejšiu prácu.
Tu nestačí iba otvoriť dvere. Zamestnávateľ má posúdiť riziko, riešiť vetranie, tienenie alebo odvod tepla, striedanie zamestnancov, prestávky, pitný režim a podľa potreby aj režim práce a odpočinku.
Príklad: zamestnanci pracujúci vonku
Vonku sú horúčavy často ešte rizikovejšie. K vysokej teplote sa pridáva priame slnko, rozpálené povrchy, fyzická námaha a často aj ochranné pracovné prostriedky, ktoré zhoršujú ochladzovanie tela.
Týka sa to napríklad stavebných pracovníkov, cestárov, poľnohospodárov, pracovníkov údržby zelene, lesníkov, smetiarov, kuriérov, doručovateľov, pracovníkov na strechách alebo ľudí pracujúcich vo vonkajších areáloch.
Všetky podrobnosti podľa pracovného zamerania si môžete pozrieť tu >>
Ilustračná fotografia: SHMÚ
Zdroj: Národný inšpektorát práce SR