Farmárske protesty: Proti komu trúbia klaksóny?

Agrárna nespokojnosť sa šíri po celej Európskej únii a je to komplexný problém ovplyvnený rôznymi národnými a celoeurópskymi faktormi. Vo východoeurópskych krajinách sú protesty spojené s liberalizáciou dovozu ukrajinských obilnín, v Nemecku, Francúzsku a Grécku s redukciou dotácií na naftu. Vo väčšine členských štátov, kde traktory vyšli do ulíc, narastala frustrácia nad údajne nadmernými regulačnými opatreniami EÚ a národnými predpismi. Žaloby sa tiež týkali veľkých maloobchodných a potravinárskych gigantov, ktorí zarábajú zisky, zatiaľ čo malí a strední farmári sú stláčaní vysokými nákladmi a nízkymi príjmami.

Spoločným ťahom vedúcim cez tieto protesty je odpor voči Zelenej dohode EÚ a stratégii Od poľa k stolu, ktoré sú historickými politikami jej environmentálnej agendy. Aj keď je poľnohospodárstvo pomerne heterogénne, niektorí farmári vnímajú zelené ambície EÚ ako ďalšiu sériu iniciatív zhora nadol, ktoré ukladajú ďalšiu byrokraciu. Hoci možno „posledná kvapka, ktorá rozliala pohár“, umožňuje, aby sa hnev na širšie štrukturálne problémy čiastočne priklonil k proti-environmentálnym cieľom.

Pozorujúc farmárov trúbiacich v uliciach, z pohľadu poľnohospodárskej práce určite niektoré obavy rezonujú. Ak majitelia fariem bojujú, podmienky poľnohospodárskych pracovníkov sú len ťažko predstaviteľné.

Vzdanie sa zelených ambícií však nie je cestou vpred. Odborové zväzy veria, že ekologické politiky môžu urobiť poľnohospodárstvo udržateľnejším a lepším prostredím pre prácu.

Sociálna podmienenosť

Počas posledného strategického dialógu o poľnohospodárstve začiatkom tohto mesiaca Európska federácia odborových zväzov v oblasti potravinárstva, poľnohospodárstva a cestovného ruchu (EFFAT) zopakovala, že skutočnými problémami sú tie dlhodobé, systémové problémy, ktoré robia náš potravinový systém zraniteľným, neudržateľným, zmanipulovaným a nerovným – pred ktorými však Európska komisia dokázala len zatvárať oči.

Po prvé – nevyvážené rozdelenie bohatstva v celom potravinovom dodávateľskom reťazci zostáva vo veľkej miere ignorované. Ak tlak zo strany maloobchodníkov a potravinárskych gigantov zostane nekontrolovaný a poľnohospodárom a pracovníkom v poľnohospodárstve sa nezabezpečí životaschopný príjem, vidiecke oblasti sa budú naďalej vyľudňovať a poľnohospodári budú v záujme zachovania svojich marží uplatňovať neudržateľné poľnohospodárske postupy. Je nevyhnutné, aby sa prostriedky spoločnej poľnohospodárskej politiky rozdeľovali medzi príjemcov rovnomerne a aby sa ďalej posilnila zásada „sociálnej podmienenosti“ ich prideľovania – ktorú presadzuje EFFAT a ktorá sa dosiahne v Centrálnej poľnohospodárskej politike v roku 2021.

Po druhé – keďže sa veľkí finanční hráči vrhajú na trh s potravinami doslova po hlave, rastúca financializácia časom uprednostnila maximalizáciu „hodnoty pre akcionárov“, čo viedlo k zhoršeniu pracovných podmienok a zvýšeniu požiadaviek na „flexibilitu“ pracovníkov. Zatiaľ čo najbohatší akcionári dosahujú rekordné zisky, zvyšovanie cien pre spotrebiteľov medzitým najviac poškodzuje zraniteľné skupiny.

Po tretie – deregulácia môže mať smrteľný vplyv na malých poľnohospodárov a poľnohospodárskych pracovníkov. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a ďalšie povinnosti zamestnávateľa majú chrániť pracovníkov v jednom z najnebezpečnejších povolaní v Európe. Predpisy zabraňujú otravám pracovníkov nebezpečnými chemikáliami a zraneniam spôsobeným nebezpečnými strojmi a zároveň chránia sezónnych pracovníkov a pracovníkov bez dokladov pred vykorisťovaním.

Napokon, medzinárodný obchod sa stáva prostriedkom na rozširovanie moci podnikov na úkor ľudí a planéty. Poľnohospodárstvo sa čoraz častejšie využíva ako vyjednávací žetón v obchodných dohodách na podporu vývozu a dovozu v iných odvetviach. Požiadavky na rovnaké normy od výrobcov na celom svete sa často prehliadajú, čo ohrozuje sociálne a pracovné práva. Niet divu, že poľnohospodári sa cítia ohrození obchodnými dohodami, ako je napríklad pozastavená dohoda Mercosur: nerovnaké normy ohrozujú spravodlivú vnútornú hospodársku súťaž, zatiaľ čo zrýchlené odlesňovanie Amazónie ovplyvňuje poľnohospodárov na globálnom juhu. Sektor ako celok je na strane porazených.

Ako sa uvádza v článku, protesty odhaľujú mnohostrannú nespokojnosť spojenú s problémami, ktoré sa týkajú nielen poľnohospodárskeho sektora.

Riešenie týchto problémov si vyžaduje spravodlivé rozdelenie finančných prostriedkov, zásady sociálnej podmienenosti a zabezpečenie práv pracovníkov. Súčasný nedostatok sociálneho rozmeru v Zelenej dohode si vyžaduje osobitnú smernicu o spravodlivom prechode s komplexným sociálno-ekonomickým posúdením a zvýšeným financovaním.

Just transition – spravodlivá transformácia

Stratégia „z farmy na vidiek“ sa realizovala len čiastočne a tieto dlhodobé problémy sa nikdy neriešili. Ak by tak Komisia urobila v celom rozsahu, pomohla by získať spoločenskú akceptáciu potrebnú pre úspech svojich environmentálnych ambícií. Namiesto toho predsedníčka komisie Ursula Von der Leyenová začiatkom tohto mesiaca v ad hoc reakcii definitívne upustila od nariadenia o udržateľných pesticídoch – podľa ktorého sa malo používanie pesticídov do roku 2030 znížiť na polovicu – ako od „symbolu polarizácie“.

Okrem poľnohospodárstva sa niektoré problémy odrážajú aj v iných odvetviach a v prípade jednotlivých pracovníkov v celej EÚ, ktorí zápasia so zložitosťou spravodlivého prechodu. Preto sa požiadavky EFFAT a požiadavky Európskej odborovej konfederácie adresované všetkým stranám pred júnovými voľbami do Európskeho parlamentu výrazne prekrývajú.

V súčasnej podobe chýba právnym predpisom o zelenej dohode výrazný sociálny rozmer, ktorý by mal sprevádzať ich zameranie na klímu. Nedávno oznámený predbežný klimatický cieľ do roku 2040 – 90 % čisté zníženie emisií skleníkových plynov v porovnaní s úrovňou z roku 1990 – vyvoláva kritické obavy.

Hoci odbory jednoznačne podporujú posilnené opatrenia v oblasti klímy, je nevyhnutné uznať, že súčasná legislatíva, hoci je ambiciózna, nedokáže presvedčiť ľudí v dotknutých odvetviach a regiónoch. Európska zelená dohoda v súčasnosti prehliada hlboké sociálne a pracovné dôsledky prechodu.

Riešenie tejto výzvy si vyžaduje osobitnú smernicu o spravodlivom prechode, ktorej cieľom je predvídať a riadiť zmeny tak, aby nikto nezostal pozadu. Mala by zahŕňať prísne a podrobné posúdenie sociálno-ekonomického vplyvu, primerané financovanie (vrátane agropotravinárskeho sektora), priemyselnú politiku bohatú na pracovné miesta, sociálne podmienky, predvídanie zmien a ochranu práv pracovníkov počas celého prechodu.

Na to, aby sa to dosiahlo skutočne spravodlivým spôsobom, budú potrebné väčšie výdavky. Samotná komisia odhaduje, že na dosiahnutie cieľa do roku 2040 by boli potrebné investície vo výške 1,5 bilióna EUR ročne, čo je oveľa viac, než sa v súčasnosti plánuje.

Tvorba programu

Vzhľadom na blížiace sa júnové voľby bude súčasná nespokojnosť určite formovať agendu poľnohospodárstva na ďalšie obdobie. Inštitúcie EÚ by mali uznať, že by sa mali zohľadniť nielen obavy poľnohospodárov, ale aj požiadavky poľnohospodárskych pracovníkov a ich odborov. Spravodlivý prechod musí byť príležitosťou na dôstojné postavenie celého sektora.

Nie je prekvapením, že protesty poľnohospodárov sa stali korisťou obnovujúcej sa krajnej pravice. Populisti využívajú akúkoľvek nespokojnosť a nedostatok spoločenskej akceptácie na presadzovanie svojho rozdeľujúceho príbehu krátkozrakých reakcií.

Odbory sa zaoberajú štrukturálnymi silami, ktoré brzdia pracovníkov, a zameriavajú sa skôr na riešenia a príležitosti než na podnecovanie strachu. Protesty poľnohospodárov ukázali, že ak EÚ nedokáže riešiť rastúcu nerovnosť, vzniknutá nespokojnosť je živnou pôdou pre krajnú pravicu.

Inštitúcie EÚ sa z toho musia poučiť. Zosúladenie záujmov ľudí a planéty je nevyhnutné. Akákoľvek legislatíva v oblasti klímy, ktorá vzíde z budúcej Komisie, sa musí vyhnúť pokušeniu presadzovať ďalšiu deregulačnú agendu, ktorá slúži len záujmom veľkých podnikov na úkor záujmov pracovníkov a domácností, a to okamžite aj z dlhodobého hľadiska.

Riešením je namiesto toho poskytnúť odvetviam, pracovníkom a najzraniteľnejším domácnostiam plány a zdroje, ktoré budú zodpovedať výzvam, ktorým Európania čelia.

Autori: Kristjan Bragason (generálny tajomník Európskej federácie odborových zväzov v oblasti potravinárstva, poľnohospodárstva a cestovného ruchu) a Ludovic Voet (Konfederačný tajomník Európskej odborovej konfederácie)

Celý článok TU.

Ilustračný obrázok:  Christophe Licoppe © European Union, 2024