Nočná a zmenová práca, hoci nevyhnutná pre fungovanie mnohých odvetví, predstavuje vážnu výzvu pre zdravie pracujúcich. Výskumy opakovane preukazujú, že narúšanie prirodzeného cirkadiánneho rytmu organizmu vedie k zníženej kvalite a dĺžke spánku, čo zvyšuje riziko chýb, nehôd a pracovných úrazov.
Práca v noci je spojená so zvýšeným výskytom metabolických porúch, srdcovocievnych a onkologických ochorení, ako aj duševných problémov – od podráždenosti až po depresie a syndróm vyhorenia. Slovensko pritom patrí medzi krajiny EÚ s najvyšším podielom zamestnancov pracujúcich v noci, pričom trend v posledných rokoch neklesá.
Dopady nočnej práce zasahujú aj do sociálnej sféry – narúšajú rodinný a spoločenský život a zvyšujú mieru stresu a nespokojnosti zamestnancov. Štúdie ukazujú, že práca na zmeny má vplyv na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, najmä pre ženy a rodičov. Navyše, legislatíva síce upravuje povinnosti zamestnávateľov – ako napríklad zdravotný dohľad či obmedzenia pre rizikové skupiny – no prax ukazuje, že len dôsledná prevencia a rešpektovanie individuálnych limitov zamestnancov môžu zmierniť dlhodobé zdravotné a sociálne dôsledky. Preto je dôležité viesť odbornú diskusiu o možnostiach obmedzenia nočnej práce a podporiť adaptačné a osvetové opatrenia pre tých, ktorí ju musia vykonávať.
Tieto závery, vrátane množstva odkazov na vedecké práce z celého sveta, si môžete prečítať v dokumente z dielne IVPR.
Fakty, ktoré (ne)chceme počuť?
Autorku dokumentu, výskumníčku Miroslavu Kordošovú, nedávno pozvali do štúdia Slovenského rozhlasu, kde sa jej moderátorka pýtala na nielen na dôvody prečo je Slovensko európskym lídrom v podiele pracujúcich, ktorí pracujú v noci a na zmeny, ale aj na to, akým spôsobom sa dá zabrániť negatívnym dôsledkom takejto práce. Autorka dokumentu spracovala aj viacero odporúčaní, tak pre zamestnancov, ale najmä pre zamestnávateľov. Okrem odporúčania, aby sa výrazne obmedzila legálnosť nočnej práce, napríklad cez zvýšenie odvodov, alebo zvýšenia príplatkov za takúto prácu, jedným z mnohých ďalších odporúčaní je aj dodržiavanie najmenej 5-6 dňového intervalu medzi dvom nočnými.
Odbory: Nočné treba zredukovať!
V spomínanej relácii o nočnej práci v Slovenskom rozhlase dostali krátky priestor aj zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov. Za KOZ SR poskytla stanovisko hovorkyňa Martina Nemethová, ktorá sa okrem iného dotkla aj problematiky príplatkov – vyjadrila názor, že príplatky za takúto prácu by mali byť vyššie a na druhej strane aj mzdy za prácu v bežnom pracovnom čase by mali byť motivačnejšie. Priorita odborov je odbúrať nočnú prácu a prácu v neštandardných pracovných časoch – že sa to dá, dokazujú porovnateľne priemyselné krajiny, ako Nemecko, Slovinsko, alebo aj Česko, kde zamestnanci pracujú v noci v omnoho nižšej, zhruba polovičnej miere, ako na Slovensku.
Graf: Podiel pravidelne pracujúcich v noci v roku 2023
Zdroj: Eurostat, lfsa_ewpnig
Keď realita nesedí s biznis plánom
Za zamestnávateľov sa k problematike vyjadril prezident AZZZ Rastislav Machunka, ktorý spochybnil, že nočná práca má negatívne dôsledky na zdravie takto pracujúcich a zároveň tvrdil, že za svoje zdravie si zamestnanci zodpovedajú sami.
Obr: Citát z rozhovoru s Rastislavom machunkom v STVR
Zdroj: STVR, Kontakty – 8. 04. 2025, online
Už v roku 1972 WHO vyhlásila, že nočná práca je potencionálny karcinóm. A odvtedy bola táto problematika preskúmaná do absolútnych podrobností s rovnakými výsledkami. Práca v neštandardných pracovných časom, najmä v noci, zvyšuje riziká v mnohých ohľadoch, od problematiky kvality, chybovosti, úrazovosti a nehodovosti, až po zdravotné dopady v oblasti metabolických porúch, srdcovocievnych a onkologických ochorení, ako aj duševných problémov. Ak nebudeme počítať vyššie zmienenú štúdiu z dielne IVPR, tak poslednou udalosťou, ktorá na túto problematiku dostatočne dôrazne upozornila bolo udelenie Nobelovej ceny za Medicínu v roku 2017, kedy je dostali výskumníci Jeffrey C. Hall, Michael Rosbash and Michael W. Young, práve za výskum cirkadiánneho rytmu a dôkaz negatívnych dopadov nočnej práce na ľudský organizmus.
Hlava v piesku a prst na kalkulačke?
Keďže udeľovanie Nobelových cien je celosvetovo sledované a v médiách preberané, je zvlášť povážlivé tvrdenie zástupcu zamestnávateľov, že „zatiaľ nepoznáme štúdiu, ktorá by mala nejakú priamu súvislosť medzi zvýšeným výskytom rakoviny a náročnosťou práce“. V tomto prípade sa môžeme opýtať, či p. Machunka tieto zistenia naozaj neregistruje, alebo ich ignoruje v záujme zachovávania status quo a ekonomických výhod, ktoré plynú z flexibilnejšieho a lacnejšieho pracovného režimu na úkor zdravia zamestnancov?
Tvrdenie, že svoje zdravie majú plne v rukách takto pracujúci zamestnanci je tak isto zavádzanie. Áno, každý z nás si sám pred sebou zodpovedá do istej miery za svoje zdravie a svoj životný štýl. Tlak na zmenovú a nočnú prácu, tlak na nadčasovanie a tlak na pracovnú záťaž na Slovensku je enormný, za čo v plnej miere zodpovedajú zamestnávatelia a nie zamestnanci. Popri práci na zmeny a rodinnom živote je dodržiavanie zdravého životného štýlu dosť ťažko zvládnuteľné – ani pravidelný spánok, ani pravidelná strava, ani pravidelné športovanie nie je práve ľahko zvládnuteľné, najmä ak dookola počúvate, že ak sa chcete mať dobre, tak treba veľa pracovať, nadčasovať a obetovať sa pre úspech firmy.