V čase klimatickej krízy, technologických zmien a rastúcej sociálnej nerovnosti sa otázka „aké by malo byť zamestnanie budúcnosti“ stáva kľúčovou pre tvorcov politík, zamestnávateľov, zamestnancov aj odbory. Odpoveď na túto otázku ponúka najnovšie špeciálne vydanie prestížneho časopisu International Labour Review, ktoré sa venuje téme udržateľnej práce.
Téma, ktorú kedysi tvorili najmä otázky pracovného práva, bezpečnosti či ochrany zamestnanca, dnes nadobúda oveľa širší rozmer. Ako upozorňuje editorka vydania, sociologička Dominique Méda z parížskej univerzity Dauphine–PSL, udržateľná práca už nemôže byť vnímaná izolovane od ekologických výziev a spoločenských potrieb.
Po desaťročia sa politické reformy pracovného trhu sústredili na zvýšenie flexibility – či už v podobe zjednodušenej zmluvnej agendy, znižovania istôt alebo posilňovania voľného pohybu pracovnej sily. No ako ukazuje výskum publikovaný v International Labour Review, tieto opatrenia často ignorovali širšie dopady na kvalitu života pracovníkov a sociálnu súdržnosť.
Zásadná otázka preto znie: Aký má práca zmysel? Nestačí len tvoriť nové pracovné miesta. Potrebujeme sa pýtať, aké druhy práce prispievajú k rozvoju spoločnosti, zachovaniu planéty a dôstojnému životu jednotlivcov.
Jedným z hlavných posolstiev tohto špeciálneho vydania je potreba vnímať prácu ako prepojený sociálno-ekologický systém. Autori pripomínajú, že nielen prírodné zdroje, ale aj ľudské kapacity sú konečné. Prepracovanosť, psychická záťaž, vyhorenie – to všetko sú symptómy systému, ktorý kladie dôraz na výkon bez ohľadu na dlhodobé dôsledky.
Články zároveň upozorňujú na to, že ekologický rozmer sa z diskusie o práci často vytratil. Pritom udržateľná práca musí brať do úvahy aj uhlíkovú stopu, energetickú náročnosť či environmentálny dopad pracovných činností.
Hoci koncept „zelených pracovných miest“ nabral v posledných rokoch na popularite, autori varujú, že nejde len o ekologickú reformu ekonomiky. Udržateľná práca má byť tiež spoločensky spravodlivá, inkluzívna a demokratická. Znamená to napríklad aj uznanie tzv. reprodukčnej práce – teda činností, ktoré sa často odohrávajú v domácom prostredí (starostlivosť o deti, seniorov, domácnosť) a ktoré sú esenciálne pre fungovanie spoločnosti, no dlhodobo podhodnotené.
Úloha pracovníkov a odborov
Zásadnou otázkou zostáva: Kto rozhoduje o povahe práce a jej význame? V článkoch sa opakovane objavuje apel na posilnenie hlasu pracovníkov – nie len v rámci podmienok ich zamestnania, ale aj v otázkach čo sa vyrába, pre koho a za akú cenu.
To si vyžaduje zmenu prístupu aj na úrovni firiem – smerom k demokratickejšiemu riadeniu, posilneniu kolektívneho vyjednávania a transparentnejšiemu rozhodovaniu. Významnú rolu v tomto procese majú zohrávať aj odborové organizácie, ktoré môžu byť mostom medzi zamestnancami, zamestnávateľmi a tvorcami politík.
Téma udržateľnej práce tak nie je len o adaptácii na klimatické výzvy alebo transformáciu priemyslu. Je to výzva na hlbšie spoločenské zamyslenie: čo je to „dobrá práca“, ako by mala vyzerať a akú spoločnosť chceme vytvárať prostredníctvom práce?
Špeciálne vydanie International Labour Review preto nie je len odborným príspevkom – je to výzva k premene. K premene politiky, podnikania aj osobného pohľadu na to, čo znamená pracovať – a pre koho, prečo a za akých podmienok.
Zdroj: MOP
dobrý článok!