Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI) vo štvrtok zorganizoval odbornú diskusiu pod názvom Dekarbonizácia energetiky a zamestnanosť. Podujatie bolo spojené s prezentáciou výsledkov výskumného projektu DEEPLAB, ktorý analyzuje ekonomické a zamestnanecké dôsledky energetickej transformácie.
Je zrejmé, že prebiehajúca zelená transformácia nebude mať len environmentálny rozmer, ale bude mať aj dopady na trh práce v oblasti energetiky. Zásadne ovplyvní štruktúru pracovných miest, požadované zručnosti aj regionálne rozloženie zamestnanosti. Časť pracovných miest spojených najmä s fosílnymi palivami zanikne a naopak nové vzniknú. Zástupcovia CELSI spolu s odborníkmi v tejto oblasti diskutovali o tom ako ovplyvní dekarbonizácia zamestnanosť na Slovensku. Hovorilo sa aj o tom aký je potenciál tvorby pracovných miest v sektore obnoviteľných zdrojov energie a aké politiky sú potrebné na podporu kvalitných pracovných miest.
Predstavenie výsledkov projektu DEEPLAB
Výsledky modelovania v projekte DEEPLAB ukazujú, že do roku 2050 dôjde v energetike k výraznému útlmu pracovných miest viazaných na fosílne palivá. Naopak, rast zamestnanosti sa očakáva najmä v oblasti obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a jadrovej energetiky. Z dlhodobého hľadiska by tak mala väčšina pracovníkov v sektore pôsobiť práve v týchto technológiách.
Energetická transformácia je zároveň úzko spätá so zmenou kvalifikačnej štruktúry. Dopyt po nízkokvalifikovanej práci postupne klesá, zatiaľ čo rastie význam stredne a vysoko kvalifikovaných profesií. To znamená, že úspech transformácie bude do veľkej miery závisieť od schopnosti systému vzdelávania a rekvalifikácií reagovať na nové potreby trhu práce. Zároveň sa očakáva rast zamestnanosti žien, predovšetkým v profesiách s vyššími zručnosťami.
Z regionálneho hľadiska majú OZE potenciál priniesť pracovné miesta aj do menších obcí a regiónov – napríklad prostredníctvom strešných fotovoltických inštalácií, ktoré nie sú tak koncentrované do jednej lokality ako jadrové zdroje. Výzvou však zostáva nákladovosť jednotlivých scenárov: podľa výpočtov je scenár založený výlučne na obnoviteľných zdrojoch finančne najnáročnejší.
CELSI vo svojej analýze zároveň upozornil, že hoci do roku 2050 môže v OZE vzniknúť 21- 62 tisíc pracovných miest, v iných sektoroch ekonomiky môže dôjsť k úbytku 8- 33 tisíc miest. Transformácia preto musí byť sprevádzaná aktívnymi politikami trhu práce.
Politiky zamestnanosti pre transformáciu energetiky
Na potrebu komplexných politík upozornil Pavol Bors z CELSI, ktorý predstavil prístup vychádzajúci najmä zo skúseností krajín EÚ. Projekt REJEnerAXion vyvinul sadu nástrojov, ktoré identifikujú tri hlavné profesijné dráhy pre pracovníkov dotknutých transformáciou: odchod (exit), preradenie (redeployment) a vstup novej generácie (entry).
V oblasti „exit“ politiky zohrávajú dôležitú úlohu predčasné dôchodky, odstupné či generačná obmena. Príkladom je Poľsko, kde majú prepustení baníci možnosť presunu, odstupného alebo poberania 80 % mzdy až do dôchodku. Vo Francúzsku bol pre pracovníkov uhoľných elektrární zavedený dobrovoľný režim predčasného odchodu do dôchodku.
Preradenie pracovníkov sa osvedčilo napríklad v Španielsku prostredníctvom regionálnych sociálnych dohôd alebo v Nemecku, kde Uhoľná komisia zabezpečila kombináciu ochrany miezd, rekvalifikácií a regionálneho rozvoja. Tretím pilierom je vstup nových pracovníkov – napríklad prostredníctvom rekvalifikácií a spolupráce firiem so vzdelávacími inštitúciami, ako to robí talianska spoločnosť ENI.
Panelová diskusia
V panelovej diskusii vystúpili zástupcovia z praxe – Juraj Hudcovský (Sektorová rada pre energetiku), Boris Valach (SAPI) a Milan Kuruc (ECHOZ). Diskutovali najmä o tom, ako zabezpečiť dostatok kvalifikovaných pracovníkov pri zachovaní kvality pracovných miest.
Zástupca SAPI zdôraznil, že rekvalifikácia je reálnou cestou – asociácia doteraz vyškolila približne 2 000 elektromontérov pre inštaláciu fotovoltiky. Školenie trvá cca 30 hodín a certifikát je potrebné obnovovať každých päť rokov. Zároveň bol prijatý Kódex inštalatéra OZE, ktorý má zabrániť nekvalitným a nebezpečným inštaláciám.
Diskusia sa dotkla aj problémov malých firiem, kde je nízka odborová organizovanosť, dlhých povoľovacích procesov, nedostatočnej prenosovej siete či nízkeho záujmu mladých o energetické profesie. Panelisti sa zhodli, že rekvalifikácie samy o sebe nestačia – kľúčová je obnova spolupráce medzi školami a firmami, stabilné investičné prostredie a dôraz na dôstojné, bezpečné a kvalitné pracovné miesta.