V Hondurase, Indii, Indonézii, Uruguaji a na Slovensku dochádza k rozkladu práv po tom, čo vlády prijali represívne zákony

V Hondurase, Indii, Indonézii, Uruguaji a na Slovensku dochádza k rozkladu práv po tom, čo vlády prijali represívne zákony

Globálny index práv ITUC 2021 dokumentuje, ako vlády a zamestnávatelia zneužili koronavírusovú pandémiu na to, aby prepustili zamestnancov, ktorí zverejnili dôležité informácie o šírení vírusu na pracovisku, alebo aby porušili právo na kolektívne vyjednávanie, zvýšili dohľad nad zamestnancami a podkopali právo na ich súkromie, či obmedzili právo na ich slobodu prejavu a zhromažďovania.

  • Pracoviská sú menej bezpečné a činnosť odborov čelí viacerým obmedzeniam v Bielorusku, Kolumbii, Kambodži a Mjanmarsku.
  • Dohľad nad pracovníkmi sa zvyšuje, pričom sledovanie skladov a zamestnancov v nich zo strany spoločnosti Amazon prepuklo do celosvetového škandálu.
  • V Hondurase, Indii, Indonézii, Uruguaji a na Slovensku dochádza k rozkladu práv po tom, čo vlády prijali represívne zákony.

Slovensko kleslo od zelených po žlté

Dňa 4. februára 2021 Národná rada SR prijala novelu Zákonníka práce, ktorá vážne podkopala kolektívne vyjednávanie na Slovensku. Nové ustanovenia, ktoré pred prijatím neboli prediskutované s odbormi, zakazujú predĺženie kolektívnych dohôd na vyššej úrovni. Platné zostali len dohody, uzavreté pred 1. marcom 2021, no len do chvíle, kým nevypršia. Tieto zmeny budú mať katastrofálny dopad na stav a pokrytie kolektívneho vyjednávania na Slovensku, ktoré je už teraz nízke,  len na úrovni 26 %.

Generálna tajomníčka ITUC Sharan Burrow uviedla: „Pandémia COVID-19 zničila pracovné miesta, komunity a životy. Globálny index práv odhaľuje hanebný zoznam vlád a firiem, ktoré pretlačili proti-odborovú agendu pred tvárami pracovníkov, ktorí stáli v prvej línii a poskytovali základné činnosti na udržanie fungovania ekonomík a komunít.“

„Keď vypukla pandémia COVID-19, zistili sme, kto sú hrdinovia. Pracovníci po celom svete sa starali o chorých, kládli jedlo na stôl, udržiavali hospodárstvo v pohybe. No napriek tomu sa na pracujúcich útočí viac ako kedykoľvek predtým.

„Vlády a zamestnávatelia využili pandémiu na to, aby zneužili ľudí, od ktorých je celý svet závislý, a to zvýšeným dohľadom, porušovaním dohôd, prepúšťaním, blokovaním a zastrašovaním odborov a uchyľovaním sa k násiliu a vražde.“

Zimbabwe boli vedúci odborov trestne stíhaní, keď tam pracujúci vyhlásili štrajk, aby si zabezpečili nevyplatené pandemické príspevky. Spoločnosť Falabella, nadnárodný predajca nábytku, prepustila 22 skladníkov v Peru, ktorí požiadali o zabezpečenie zdravotné a bezpečnostné ochranné pomôcky proti koronavírusu.

Rok 2021 je rokom, kedy demokracia bola znovu napadnutá, keď sa počet krajín, ktoré bránili registrácii odborov, zvýšil z 89 (v roku 2020) na 109 a počet krajín, kde bola popieraná alebo obmedzovaná sloboda prejavu a zhromažďovania, sa zvýšil z 56 (v roku 2020) na 64 v tomto roku.

V roku 2021 sa zhoršilo hodnotenie Belgicka, Kanady, Salvadoru, Haiti, Maďarska, Jordánska, Malajzie, Mjanmarska a Slovenska. Mjanmarsko vstúpilo do kategórie 5+, teda žiadna záruka práv, vzhľadom na porušenie zásad právneho štátu.

„Lídri odborových zväzov z Kambodže, Hongkongu a Mjanmarska boli zatknutí a tieto zatknutia podkopávajú práva pracovníkov na ich zastúpenie odbormi.

„Hoci v niektorých prípadoch došlo aj k zlepšeniu legislatívy, od zákona v USA až po legislatívne procesy v Európskej únii, zamerané na zodpovednosť firiem – treba však urobiť oveľa viac.

Bude potrebná nová sociálna zmluva so zadefinovanými  pracovnými miestami, právami, sociálnymi zárukami, rovnosťou a inklúziou, aby sa znovu vybudovala dôvera, zničená represívnymi vládami a nekorektnými firmami.“

Blízky východ a Severná Afrika sú najhoršími regiónmi na svete pre pracujúcich už ôsmy rok po sebe. Líbya, Palestína, Sýria a Jemen boli naďalej zmietané konfliktom a základné práva a slobody v týchto krajinách boli pošliapané.

Medzi desať najhorších krajín pre pracujúcich v roku 2021 patril Bangladéš, Bielorusko, Brazília, Kolumbia, Egypt, Honduras, Mjanmarsko, Filipíny, Turecko a Zimbabwe.

Ôsme vydanie Globálneho indexu práv ITUC obsahuje rebríček 149 krajín, zoradených  podľa úrovne rešpektovania práv pracujúcich. Kľúčové zistenia zahŕňajú:

  •  87 % krajín porušilo právo na štrajk.
  • 79 % krajín porušilo právo na kolektívne vyjednávanie.
  • 74 % krajín vyčlenilo pracujúcich z práva na vytvorenie a pridanie sa k odborovému zväzu.
  • Počet krajín, ktoré zabránili registrácii odborov, sa zvýšil z 89 v roku 2020 na 109 v roku 2021.
  • Dve nové krajiny vstúpili na zoznam desiatich najhorších krajín pre pracovníkov (Bielorusko a Mjanmarsko).
  • Počet krajín, ktoré odopreli alebo obmedzili slobodu slova, sa zvýšil z 56 v roku 2020 na 64 v roku 2021.
  • Pracovníci boli vystavení násiliu v 45 krajinách.
  • Pracovníci nemali žiaden alebo len obmedzený prístup k spravodlivosti v 65 % krajín.
  • Pracovníci zažili svojvoľné zatýkanie a zadržanie v 68 krajinách.
  • Odborári boli zavraždení v šiestich krajinách: Brazílii, Kolumbii, Guatemale, Mjanmarsku, Nigérii a na Filipínach.

Viac nájdete aj na oficiálnej stránke www.globalrightsindex.org

ZDROJ: ITUC

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *