Digitalizácia, robotizácia, klimatické zmeny, ale aj pandémia s vysokou pravdepodobnosťou zmenia storočnú „tradíciu“ osemhodinového pracovného času. Viaceré krajiny a firmy už experimentujú so skrátením pracovného času, či dokonca so zavedením 4-dňového pracovného týždňa.
Na Slovensku je téma skracovania pracovného času o to aktuálnejšia, pretože patríme medzi krajiny Európy, kde sa pracuje výrazne viac. Zároveň stále prevláda mylná predstava, že čím viac hodín odpracujeme, tým sme produktívnejší. Slovenský ekonomický model, ktorý je postavený na nízkych mzdách a vysokom počte odpracovaných hodín, považuje KOZ SR za prežitok, ktorý je potrebný už prekonať.
Fáza experimentov a testovania
Norma pre organizáciu pracovného času je stále založená na systéme zavedenom pred viac ako storočím. Robíme na plný úväzok, 5 dní, 40 hodín týždenne. Tento model je potrebné aktualizovať, aby vyhovoval výzvam, nielen tým dnešným, ale aj blízkej budúcnosti. Skracovanie pracovného času ale musíme chápať všetci rovnako. Ako redukciu odpracovaných hodín denne, pri zachovaní rovnakej mzdy a benefitov, ako aj pracovného zaťaženia.
Zatiaľ vidíme zámery ako skrátiť pracovný čas skôr v experimentálnej úrovni. Čiže zamestnávatelia, ktorí vidia v skracovaní pracovného času budúcnosť, už sami iniciatívne skracujú pracovný čas zamestnancom. Aj toto je cesta, ktorou by sa mohli – na pozitívnom príklade, inšpirovať aj ďalší zamestnávatelia. To by mohlo potom viesť aj k celoplošnej legislatívnej zmene.
Fáza experimentovania s rôznymi riešeniami a testovania je nevyhnutná na získanie praktických a empirických dôkazov. Aby sme sa však mohli posunúť od experimentov a skúšobných období k všeobecnému prechodu na kratšiu pracovnú dobu, potrebujeme zásah vlády v súčinnosti s odbormi.
Nepoliehajme sa len na legislatívu
Existuje viacero prístupov, ako možno skrátiť pracovný čas, najmä reálne skrátiť objem odpracovaných hodín zamestnancami na Slovensku. Vláde by sme odporúčali otvoriť diskusiu o opatreniach v súčasnosti platných legislatívnych normách, napríklad v Zákonníku práce, ktoré by smerovali k redukcii počtu odpracovaných hodín v neštandardných pracovných časoch (ako nadčasové práce, nočná práca, práca cez víkendy a sviatky), alebo k zvýšeniu mzdových zvýhodnení za takúto prácu.
Nie je však potrebné čakať a spoliehať sa v tomto len na legislatívu. Napríklad výšku príplatku za nočnú prácu, nad rámec Zákonníka práce, je možné dohodnúť aj v rámci kolektívnej zmluvy.
Rovnako je možné dohodnúť s odbormi v kolektívnej zmluve nižší rozsah týždenného pracovného času. Napr. kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre verejnú službu, v ktorej je dohodnutý týždenný pracovný čas o 2,5 hodiny menej oproti Zákonníku práce, ale aj v ďalších súkromných podnikoch.
Prepracovaní učitelia a „prepodnetovaní“ žiaci
Na Slovensku prebieha aj debata o tom, v ktorom odvetví je možné skrátiť pracovný čas jednoduchšie, v ktorom ten prechod bude znamenať „beh na dlhé trate“, prípadne, aký vplyv bude mať odpracovanie menšieho počtu hodín napríklad na školstvo a či to vôbec bude únosné, aj vzhľadom na obsažné kurikulum vzdelávania i klímu v prostredí škôl, ktorá je v posledných rokoch podľa samotných pedagógov nastavená veľmi výkonovo.
„Učitelia, vychovávatelia, pedagogickí a odborní zamestnanci cítia obrovský tlak, s ktorým sa každodenne stretávajú vo svojej práci. Preto je dôležité v súvislosti so skracovaním pracovného času prihliadať ako na výhody, tak aj na nevýhody,“ uviedla po stretnutí mladých odborárov Odborového zväzu školstva, na ktorom sa zaoberali aj touto problematikou, školská špeciálna pedagogička Simona Šoltés Nazadová.
Možnosti skracovania pracovného času vidia napríklad v navýšení počtu pedagogických zamestnancov a znížení úväzkov, ktoré už teraz zahlcujú pedagogických zamestnancov. Ak sa skráti pracovný čas na 4 dni, zefektívni sa tým podľa nich výchovno-vzdelávací proces, žiaci nebudú doslova „prepodnetovaní“. Nápomocné v tom bude najmä využitie moderných technológií, umelej inteligencie, či e-learningu, ktoré môžu pozitívne ovplyvňovať aj školské pracovné prostredie.
Redukcia odpracovaných hodín prinesie tiež viac času na sebarozvoj, ďalšie vzdelávanie pedagógov, či zosúladenie rodinného a pracovného života. „Predídeme tým nielen častému vyhoreniu pedagogických zamestnancov, ale podporíme aj duševnú pohodu a zdravie, a to nielen zamestnancov, ale aj našich žiakov. Témou duševného zdravia je nevyhnutné zaoberať sa v každej oblasti života a práve školské pracovné prostredie vo veľkej miere vplýva na úspešný rozvoj zamestnancov, ale aj žiakov,“ uviedla špeciálna pedagogička. Zaťaž zamestnancov v školstve by mohlo pomôcť znížiť napríklad aj jednotné nastavenie v dokumentácii, či odstránenie množstva byrokratickej a duplicitnej práce, ktorá opakovane zaťažuje zamestnancov.
K zníženiu počtu vyučovacích hodín by mohli prispieť aj flexibilné pracovné modely, ako napríklad práca na čiastočný úväzok, ale zmeny vo výchovno-vzdelávacom programe, vrátane rozšírenie tímu pedagogických pracovníkov, či už spomínaná podpora online vzdelávania. Každá z týchto možností má svoje výhody a nevýhody a ich efektívnosť môže byť ovplyvnená miestnymi podmienkami a potrebami školy.
