Psychický stres a psychická záťaž na pracovisku sú nové oblasti, ktorými sa už zaoberajú aj analýzy v súvislosti s ochranou zdravia a bezpečnosti v práci. Podľa Inštitútu pre výskum práce a rodiny je však právna úprava vo vzťahu k stresu u nás nedostatočná.
Až 20 % zo všetkých manažérov trpí úzkosťou, ide pritom o najvyšší podiel spomedzi všetkých povolaní. Manažéri majú aj najvyššiu úroveň konfliktov medzi pracovným a súkromným životom. Stres na pracovisku sa však netýka len riaditeľov či vrcholových manažérov, ale aj bežných zamestnancov bez rozdielu pozície.
Čoho sa najviac boja Slováci? Z veľkého európskeho prieskumu podnikov, v ktorom boli zapojené aj slovenské firmy vyplynulo, že až 63 % Slovákov má stres z každodenného používania digitálnych technológií.
Nová hrozba – technostres
Dnes si pripomíname Svetový deň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorý je zároveň i dňom pietnej spomienky na obeti pracovných úrazov a chorôb z povolania.
Tento rok sa nesie v znamení digitalizácie a umelej inteligencie, ktorá prevratným spôsobom ovplyvnila pracoviská na celom svete a spolu s tým aj prístup k riešeniu otázok súvisiacich s bezpečnosťou a ochranou zdravia zamestnancov.
„Na jednej strane tieto technológie prinášajú pre zamestnancov veľké možnosti a potenciálny prínos v oblasti zlepšenia úrovne BOZP, ako je zníženie námahy pri práci, či ochrana pred nebezpečným pracovným prostredím, no na druhej strane predstavujú aj mnohé doteraz nepreskúmané riziká,“ uviedla generálna riaditeľka Národného inšpektorátu práce Alena Zvarová Bašistová.
Podľa oficiálnych údajov Inšpektorátu práce SR bolo v roku 2024 na Slovensku zaznamenaných 7 888 pracovných úrazov, z toho 25 s tragickým koncom a 55 zamestnancov skončilo s ťažkou ujmou na zdraví.
„Za každým úrazom je príbeh – kolega, sused, rodič alebo partner. Každému z týchto úrazov bolo možné predísť, ak by boli dodržané opatrenia a zamestnanci mali vytvorené bezpečné pracovné podmienky,“ uviedla prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.
Zatiaľ čo počet úmrtí na pracoviskách postupne klesá, počet chorôb z povolania rasie. Stres, úzkosť a depresia predstavujú druhý najčastejší zdravotný problém súvisiaci s prácou, ktorý postihuje európskych pracovníkov.
Top 10 rizikových faktorov
Meniaci sa svet práce prináša do života zamestnancov nové stresové faktory ako prácu s umelou inteligenciou či inými technologickými a digitálnymi nástrojmi. Dlhodobo je však strašiakom napríklad aj sedenie.
Vyplýva to z posledného prieskumu Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, do ktorého sa zapojilo 41-tisíc podnikov z 30 krajín. Najväčšie obavy týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku majú ľudia z dlhodobého sedenia, digitalizácie a psychosociálnych rizík.
V minulom roku to boli dva hlavné rizikové faktory spojené s poškodeniami podporno-pohybovej sústavy: dlhodobé sedenie (64 % pracovísk) a tesne za ním nasledujú opakované pohyby rúk alebo paží (63 %). Okrem toho 52 % uviedlo ako jeden z hlavných rizikových faktorov zdvíhanie alebo premiestňovanie osôb alebo ťažkých bremien.
„Až 25 % podnikov stále neuznáva existenciu psychosociálnych rizík, čo poukazuje na značný nedostatok pri riešení týchto dôležitých problematických otázok. Zdôrazňuje to význam našej nadchádzajúcej kampane Zdravé pracoviská, ktorá sa začne v roku 2026 a ktorá sa zameria na riešenie vplyvu psychosociálnych rizík pri práci na duševné zdravie pracovníkov,“ uviedol výkonný riaditeľ EU-OSHA William Cockburn.
Ako pozitívny trend sa javí príprava na digitálne technológie vo firmách. Ľudí stresuje nová práca, no približne 42 % podnikov ponúka svojim zamestnancom aj odbornú prípravu v tejto oblasti, aby eliminovali stresový faktor.
Podniky ďalej uvádzali ako riziká aj zvýšenú intenzitu práce (34 %), informačné preťaženie (32 %) a stieranie hraníc medzi pracovným a súkromným životom (27 %).
Zdroj: Inštitút pre výskum práce a rodiny, Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, Národný inšpektorát práce
Ilustračná fotografia: Pexels