V posledných dňoch médiá venujú veľkú pozornosť zániku obľúbenej pekárne v Ilave, ktorá po vyše 30 rokoch ukončila svoju činnosť. Ako hlavný dôvod sa opakovane spomína zavedenie transakčnej dane, ktorá má podľa niektorých názorov likvidačný dopad na malé podniky. Hoci kritika transakčnej dane je legitímnou témou verejnej diskusie, v tomto prípade ide o zjavné zneužívanie témy, pretože transakčná daň nebola príčinou zavretia. Možno prispela k definitívnemu rozhodnutiu, ako posledná kvapka, ale dlhodobá stratovosť pekárne bola už aj predtým neudržateľná.
Je fascinujúce ako sa slovenskí novinári zamerali na transakčnú daň, ktorá bola v tomto prípade vlastne irelevantná a vôbec sa nepozreli na tie hlavné dôvody. Zvýšené ceny energií, ktoré pekáreň reálne zlikvidovali asi berú ako fakt, s ktorým sa nedá nič robiť. A nespravodlivú cenovú politiku reťazcov vlastne úplne odignorovali.
Nie je to tak dávno, čo sa pekári (teda časť pekárov) sťažovali, že ich dusí rast minimálnej mzdy a príplatkov. Aj tieto tvrdenia naši novinári radi prevarili v mediálnom priestore bez toho, aby sa ich čo i len pokúsili analyzovať. Realita ukazuje, že problém pekární na Slovensku netkvie ani v minimálnej mzde a príplatkoch, ani v aktuálne „populárnej“ transakčnej dani.
Prečítajte si aj naše hodnotenie transakčnej dane: Chaos, chaos, chaos
Energetické náklady a neférové podmienky reťazcov
Zásadnými dôvodmi zániku tejto prevádzky boli prudko rastúce ceny energií a neférová cenová politika obchodných reťazcov. Ako upozornila samotná majiteľka, dcéra zakladateľa firmy, problémom nebol len výpadok tržieb, ale najmä dlhodobé systematické znevýhodňovanie malých dodávateľov vo vzťahu k veľkým odberateľom. Menšie podniky čelia extrémnemu tlaku – na jednej strane im dramaticky narástli vstupné náklady, na druhej strane im reťazce diktovali ceny, ktoré často nepokrývali ani výrobné náklady.
Zakladateľ pekárne Milan Ižvolt:
„Náklady na energie sa zvýšili štvornásobne, no túto sumu nemôžeme premietnuť do cien našich výrobkov. Ďalej to už nejde.”
Súčasná majiteľka pekárne Dagmara Felis:
„Štát by mal stanoviť maximálnu mieru zisku pre obchodníkov. Keď dodávame pečivo s DPH za 52 centov a oni ho predávajú za 1,80 až 2 eurá, takéto podmienky nemôžeme považovať za spravodlivé.“
Tento nepomer medzi výrobnou a predajnou cenou dramaticky znižuje konkurencieschopnosť menších pekární, ktoré nemajú silu vyjednávať s reťazcami a zároveň čelia vysokým vstupným nákladom, najmä za energiu, suroviny či mzdy. Zatiaľ čo veľké spoločnosti si môžu dovoliť nakupovať energie výhodnejšie vopred a vo veľkých objemoch, menší výrobcovia také možnosti nemajú. Výsledkom je tlak na znižovanie kvality, prepúšťanie zamestnancov alebo – ako v prípade ilavskej pekárne – úplné zatvorenie prevádzky.
Systémový problém, nie ojedinelý prípad
Zánik pekárne nie je výnimkou, ale súčasť širšieho trendu. V posledných rokoch sa z mapy Slovenska stratili desiatky menších regionálnych pekární, mlynov, cukrovarov, mäsokombinátov, či mliekarní. Spoločným menovateľom týchto prípadov je zmena štruktúry trhu, kde prevažujú veľkí hráči s dominantným postavením a vlastnými distribučnými kanálmi.
Navyše, mnohé malé a stredné podniky nemajú dostatok investičného kapitálu na modernizáciu výroby a znižovanie energetickej náročnosti. Podpora z verejných zdrojov je často byrokraticky náročná alebo neprístupná pre najmenších hráčov na trhu.
Riešenie je aj v rukách spotrebiteľov
Na systémovej zmene sa však nepodieľa len štát a veľkí hráči – svoju úlohu zohrávajú aj samotní spotrebitelia. Podpora lokálnych výrobcov prostredníctvom každodenných nákupov je dôležitým faktorom pre udržanie regionálnych podnikov. Mnohí ľudia si to uvedomujú a radi by nakupovali kvalitné domáce výrobky, no čelia realite nízkych miezd a silného cenového tlaku. Cenová politika reťazcov, ktorá často ponúka výrobky za dumpingové ceny, tlačí spotrebiteľov k voľbe „lacnejšieho“ riešenia – aj na úkor kvality, čerstvosti a podpory miestnej ekonomiky.
Tieto fakty potvrdzuje aj Vojtech Gottschall z Cechu pekárov a cukrárov“
„Zákazníci uprednostňujú nákupy v obchodných centrách kvôli nižším cenám bez ohľadu na kvalitu. Malí a strední pekári nedokážu konkurovať cenovým podmienkam veľkých reťazcov, ani ako miestni dodávatelia.“
Tento začarovaný kruh – nízke mzdy, tlak na nízke ceny, zánik malých výrobcov – je potrebné narušiť premyslenými politickými rozhodnutiami, ale aj zmenou postojov na strane verejnosti. Každé euro minuté u lokálneho výrobcu je investíciou do pracovných miest, kvality života v regióne a ekonomickej suverenity krajiny.
Potrebujeme spravodlivejšie pravidlá
Ak sa nepristúpi k systémovým riešeniam, ako je regulácia praktík obchodných reťazcov, transparentnosť v cenotvorbe, podpora energetickej efektívnosti a spravodlivé zdieľanie marží v celom dodávateľskom reťazci, podobné príbehy budeme počúvať čoraz častejšie. Na konci reťazca totiž nie sú len zatvorené prevádzky, ale aj stratené pracovné miesta, menej kvalitná a lokálna ponuka pre spotrebiteľa a oslabenie ekonomickej diverzity regiónov.
Zánik malej pekárne nie je len podnikateľský príbeh – je to aj príbeh o tom, aké podmienky vytvárame pre tých, ktorí chcú poctivo pracovať a ponúkať kvalitné domáce výrobky. Ak nechceme, aby naše mestá a dediny ovládli výhradne nadnárodné značky, musíme vytvoriť spravodlivejšie a udržateľnejšie hospodárske prostredie (vrátane hospodárskej politiky) – a začať môžeme aj my sami, každodennými rozhodnutiami pri nákupoch.
Ilustračná snímka: Flickr