Minister práce Erik Tomáš chce zrušiť prídavky pre deti vyplácané cudzincom pracujúcim na Slovensku. Zabúda, že obdobnému problému pred časom čelili aj Slováci pracujúci v Rakúsku. Opäť platí, že čo nechceš, aby iní robili tebe, nerob ani ty im.
Po sérii kontroverzných rozhodnutí, ktorým chce o. i. odobrať prídavky rodičom, ktorých deti nechodia do školy, prichádza šéf rezortu práce s ďalším opatrením, ktoré by svedčalo skôr konzervatívnemu politikovi, než sociálnemu demokratovi. Trestať deti za to, že „blicujú“ vyzerá možno efektne pred televíznymi kamerami, no účinnosť takéhoto opatrenia je viac než otázna.
Doslova na hrane zákona je však návrh, aby od nového roka boli detské prídavky aj rodičovské príspevky vyplácané iba deťom, ktoré majú trvalý pobyt na Slovensku.
Tento prístup je veľmi zvláštny, dá sa povedať pomýlený. Na Slovensku momentálne pracuje zhruba 150 tisíc cudzincov. Ako upozornila TV Markíza prídavky v súčasnosti dostáva len zlomok – 11 tisíc zamestnancov na viac ako 19 tisíc detí. Celkovo štát takto vyplatí 24 miliónov eur ročne.
Namiesto toho, aby sme boli vďační, že zachraňujú náš pracovný trh, ideme ich ešte trestať. Treba si uvedomiť, že bez nich by naša ekonomika skolabovala. Bez indických robotníkov v automobilkách, bez šoférov z Uzbekistanu, bez stavebných robotníkov z Ukrajiny a mnohých ďalších by nefungovali automobilky, verejná doprava, stavebníctvo atď…
Mimochodom, keď Robert Fico minulý rok v Uzbekistane robil „nábor“ pracovných síl, asi ich nelákal na to, že u nás nedostanú prídavky…
Benefity musia byť rovnaké pre všetkých. Všetci musia mať rovnaké práva a rovnaké povinnosti. Ak existujú pochybnosti, či niekto nepodvádza, tak od dotyčnej osoby treba dôsledne požadovať overené informácii o počte a veku detí. Nie však plošne trestať všetkých.
Rakúsky populizmus
Podobný populistický krok sa pred časom snažila presadiť aj rakúska vláda, no narazila. Zníženie rodinných prídavkov pre cudzincov, ktorí pracujú v Rakúsku, ale ich deti žijú v zahraničí, rakúsky kabinet zložený s ľudovcov a slobodných vtedy prezentoval ako „historický krok k harmonizácii ochrany neplnoletých osôb“.
V skutočnosti sa týmto krokom pravicovo-populistická Slobodná strana Rakúska (FPÖ), snažila ulahodiť svojim voličom a nahnať čo najviac politických bodov.
Podľa rakúskeho modelu sa do úvahy mala brať cenová úroveň v tej-ktorej krajiny oproti priemeru EÚ. Znamenalo by to, že napr. Slovák pracujúci v Rakúsku, by na dieťa do troch rokov dostal namiesto 172 eur len 108 eur mesačne, nakoľko Slovensko v tom čase dosahovalo len 63 percent cenovej úrovne EÚ. A ešte horšie by dopadli Maďari či Rumuni, kde cenová hladina bola ešte nižšia…
Voči takémuto opatreniu sa vtedy ohradil premiér Peter Pellegrini aj minister práce Ján Richter.
„Ak niekto platí rovnakú úroveň sociálnych odvodov a daní v danej krajine, tak by mal poberať z danej krajiny aj rovnaké sociálne výhody,“ uviedol Peter Pellegrini po stretnutí s rakúskym kancelárom Sebastianom Kurzom vo Viedni 7. mája 2018.
V podobnom duchu sa vtedy vyjadril aj minister Richter: „Slovák, ktorý v Rakúsku pracuje a platí tam tie isté dane a odvody, by nemal mať na druhej strane menšie nároky na benefity zo sociálneho systému ako domáci zamestnanec. Individuálne snahy o diferenciáciu prístupov nie sú dobrým signálom pre súčasnú diskusiu.“
Európska stopka
Tento kontroverzný zákon síce u našich susedov začal od 1. januára 2020 platiť, no už v máji toho istého roku Brusel zažaloval Rakúsko na Súdnom dvore Európskej únie. Európskej komisie to zdôvodnila tým, že krátenie dávok porušuje „platné predpisy o koordinácii sociálneho zabezpečenia a je diskriminačné, lebo niektorí dochádzajúci zamestnanci z krajín EÚ, ktorí v Rakúsku prispievajú v plnom rozsahu k hospodárstvu, zárobkovej činnosti i sociálnemu poisteniu, dostávajú nižšie dávky ako tí, ktorých deti v rakúsku žijú“.
Súdny dvor Európskej únie, dal EK za pravdu. V júni 2022 vyhlásil rakúsky mechanizmus indexácie za protiprávny a diskriminačný. Slovenské opatrovateľky, ktorých v Rakúsku pracuje viac ako 20-tisíc si tak mohli vydýchnuť.
Ak pred niekoľkými rokmi naši vládni politici hovorili o diskriminácii, prečo potom ich kolega robí to isté, čo oni kritizovali?
P.S. Ak chcú vládni politici upchať dieru, ktorou odtekajú milióny eur, tak by si v prvom rad mali posvietiť na daňových podvodníkov a zvýšiť efektivitu výberu dane z pridanej hodnoty (DPH). V roku 2023 daňová medzera – čiže nevybraná DPH – bola približne 1,08 miliardy eur, čo predstavuje zhruba 10 % z celkovej sumy, ktorú mal vybrať štát. V porovnaní s tým je 24 miliónov len drobné.
Ilustračné foto: ChatGPT