Príplatky zvyšujú ceny rožkov a mzdy o skoro 100 %. Naozaj?

V médiách sa pred pár dňami objavila tlačová správa predsedu Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov. Milan Lapšanský v nej tvrdí, že zvýšené výrobné náklady budú pekári „musieť premietnuť do cien“ a zároveň hovorí o tom, že príplatky v ich biznise môžu zvyšovať základnú mzdu „o skoro 100 %”. Tak sa poďme na tieto tvrdenia pozrieť.

Podľa údajov, ktoré sme si overili v účtovných závierkach priemyselných pekárenských podnikov, sa osobné náklady pohybujú zhruba od 20% po 30% ich celkových nákladov. Samozrejme, situácia môže byť iná pri malých remeselných pekárňach s podstatne vyšším podielom ručnej práce, ktoré si to však vedia kompenzovať vyššími cenami. Pri priemyselnej pekárenskej výrobe nemožno zamieňať rast jednej časti osobných nákladov so zrkadlovým rastom celkových výrobných nákladov, ako sa nám Milan Lapšanský pokúša vsugerovať.

Čítaj aj: Príplatková apokalypsa, alebo ani nie?

Hlavne netreba zabúdať, že ak minimálna mzda od 1. 1. 2027 porastie o 6,23 %, tak nerastie ani celých tých povedzme 30 % osobných nákladov. Z dôvodu rastu príplatkov rastie iba jedna malá časť osobných nákladov – zákonné príplatky naviazané na minimálnu mzdu.

Pre ilustráciu, ak si povieme, že celkové osobné náklady porastú o spomínaných 6,23% a tie by predstavovali presne 30% všetkých nákladov podniku, tak celkové náklady podniku by sa zvýšili iba približne o 1,9 %. Preto z rastu príplatku o 6,23 % rozhodne nemožno odvodiť, že o podobné percento musí zdražieť chlieb alebo pečivo. Mzdové ani osobné náklady sa do cien nikdy neprenášajú v pomere1:1.

Podnik navyše nie je iba pasívnym subjektom, ktorý musí každý cent zvýšených nákladov automaticky preniesť na zákazníka. Manažment má množstvo možností, ako reagovať. Znižovať spotrebu energií, obmedzovať materiálové straty, optimalizovať logistiku a organizáciu výroby, investovať do energeticky úspornejších zariadení a moderných technológií, automatizovať vhodné časti výroby, meniť výrobné procesy alebo zvyšovať produktivitu práce. Práve schopnosť vyrábať efektívnejšie je jednou zo základných úloh podnikania.

Ak by sme prijali logiku, že každý rast ktoréhokoľvek vstupu sa musí automaticky a v plnom rozsahu premietnuť do cien, potom by podnikateľské rozhodovanie, investície do produktivity a technologické inovácie vlastne ani neboli potrebné.

Za všetko je zodpovedný zamestnanec?

A napokon je tu širší problém argumentácie, ktorú prináša zástupca pekárov Milan Lapšanský. Zamestnávatelia by sa mali prestať tváriť tak, akoby za konkurencieschopnosť ich podnikov boli zodpovední predovšetkým zamestnanci a cena ich práce. Aj zamestnanci majú svoje náklady. Platia bývanie, energie, potraviny, dopravu a starajú sa o svoje rodiny. A človek pracujúci v pekárni v čase, keď väčšina spoločnosti spí, trávi víkend s rodinou alebo sedí pri štedrovečernom stole, poskytuje zamestnávateľovi niečo navyše. Presne preto existujú príplatky za to, že človek trávi čas v práci, namiesto s rodinou alebo spánkom. Práca v noci, v sobotu, v nedeľu či počas sviatku nie je štandardným pracovným časom a nemá ani rovnakú hodnotu z pohľadu zásahu do súkromného a rodinného života zamestnanca.

Konkurencieschopnosť podniku nemôže byť založená na predstave, že zamestnanec bude svojho zamestnávateľa dotovať nízkou cenou vlastnej práce a nízkou kvalitou svojho voľného času a rodinného života.

Konkurencieschopnosť podniku nemôže byť založená na predstave, že zamestnanec bude svojho zamestnávateľa dotovať nízkou cenou vlastnej práce a nízkou kvalitou svojho voľného času a rodinného života. Za produktivitu, technológie, energetickú efektívnosť, organizáciu výroby a podnikateľský model zodpovedá predovšetkým manažment firmy. Zamestnanec má zodpovednosť odviesť svoju prácu. Nemá však povinnosť financovať konkurencieschopnosť podniku zo svojej životnej úrovne.

Príplatky sú skoro 100 % základu?

Milan Lapšanský tvrdí, že: „pri hrubej mzde 1000 eur môže práca v noci a cez víkendy v našom sektore a štyroch pätinách času v príplatkovom období bez problému zvýšiť hrubú mzdu aj o 100%, na takmer 2000 eur,“.

Čítaj aj: Rozprávka o zlej minimálke a škodlivých príplatkoch

V roku 2027 bude minimálna mzda 972 eur mesačne, čo pri 40-hodinovom pracovnom týždni predstavuje hodinovú minimálnu mzdu približne 5,586 eura. Od nej sa odvíjajú aj zákonné príplatky: za nočnú prácu najmenej 40 % minimálnej hodinovej mzdy, teda 2,234 eura za hodinu, za prácu v sobotu 50 %, teda 2,793 eura, a za prácu v nedeľu 100 %, teda 5,586 eura.

Zoberme si následne ešte extrémnejší prípad, než o akom hovorí Milan Lapšanský. Nebudeme počítať so štyrmi pätinami pracovného času v príplatkovom období, ale predpokladajme, že zamestnanec so základnou mzdou 1 000 eur odpracuje úplne všetkých 174 hodín v mesiaci v noci a zároveň odpracuje všetky štyri soboty a všetky štyri nedele.

Výsledkom teda nie je 2 000 eur, ale približne 1 657 eur. A pripomeňme si, že Lapšanský hovorí o štyroch pätinách pracovného času v príplatkovom období. My sme počítali so 100% pracovného času v noci a navyše so všetkými sobotami a nedeľami. Napriek tomuto oveľa extrémnejšiemu predpokladu sa základná mzda nezvýšila o takmer 100%, ale približne o 66%.

Navyše sme použili vyšší, štandardný nočný príplatok vo výške 40% minimálnej hodinovej mzdy. Zákonník práce pritom práve pri zamestnávateľoch, u ktorých sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce pravidelne vykonávala v noci – čo môže byť typický prípad pekární – umožňuje za stanovených podmienok dohodnúť znížený nočný príplatok vo výške najmenej 35 % minimálnej hodinovej mzdy. Náš výpočet je teda aj v tomto ohľade nastavený v prospech argumentu šéfa pekárov.

A čo sviatky?

Dajme tomuto tvrdeniu ešte jednu šancu a vyberme mimoriadne priaznivý mesiac – december 2027. Predpokladajme opäť všetkých 174 pracovných hodín v noci, všetky štyri soboty, všetky štyri nedele a navyše prácu počas všetkých troch vianočných sviatkov – 24., 25. a 26. decembra.

Až v tomto úplne extrémnom modeli sa dostávame približne na 1 886 eur. Stále teda nie sme na takmer 2 000 eurách, ale už sme sa tejto sume priblížili. Pritom treba podotknúť, že sme už veľmi ďaleko za Lapšanského predpokladu o štyroch pätinách pracovného času v príplatkovom období a asi aj od akejkoľvek reality. Skôr ide o veľmi nepravdepodobný, alebo raritný prípad. Počítame 100 % pracovného času v noci, všetky soboty, všetky nedele a navyše všetky tri vianočné sviatky. A používame vyššiu, 40-percentnú sadzbu nočného príplatku. Ani za takto krajne nastavených predpokladov teda zákonné príplatky nezvýšia tisíceurovú základnú mzdu o takmer 100 %, ale približne o 89 %. Čo, povedzme si otvorene, by za takúto extrémnu prácu bola zaslúžená odmena.

Samozrejme, konkrétny pracovník môže zarobiť 2 000 eur alebo aj viac. Ak sa však na túto sumu dostane vďaka nadčasom, ďalším bonusom alebo vyšším príplatkom dohodnutým nad rámec zákonného minima, ide o niečo úplne iné než tvrdenie, že pri štyroch pätinách pracovného času v príplatkovom období zákonné príplatky „bez problému“ zdvojnásobia základnú mzdu.

Čítaj aj: O minimálnej mzde, príplatkoch a mýtoch s tým spojených

Pri sviatkoch je navyše dôležitý ešte jeden detail. Príplatok za prácu vo sviatok nie je naviazaný na minimálnu mzdu, ako tvrdí Milan Lapšanský. Zamestnancovi patrí popri dosiahnutej mzde, mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % jeho priemerného zárobku. V našom modelovom výpočte sme preto pri základnej mzde 1 000 eur použili orientačný hodinový zárobok približne 9,52 eura, ktorý sme možno aj trochu nadhodnotili. No tu treba podotknúť najmä, že sviatočný príplatok teda nemožno zaradiť medzi príplatky, ktoré automaticky rastú rovnakým tempom ako minimálna mzda.

Žiadny dramatický skok od januára

Rovnako problematické je vytváranie dojmu, akoby od 1. januára 2027 nastával nejaký mimoriadny zlom v nákladoch pekární. Príplatky za nočnú prácu a prácu cez víkendy nevzniknú 1. januára 2027. Zamestnávatelia ich platili minulý rok, platia ich tento rok a budú ich platiť aj v roku 2027.

V našom zámerne extrémnom príklade predstavujú v roku 2027 nočné a víkendové príplatky spolu približne 657 eur. Pri rovnakom pracovnom režime by podľa sadzieb roku 2026 predstavovali približne 618 eur. Rozdiel je teda približne 39 eur mesačne. Takže sa nedá hovoriť o žiadnom skokovom navýšení a z hľadiska zvyšovania mzdových nákladov v porovnaní s minulým rokom nejde o žiaden extrém.

Ak sa pozrieme na tieto jednoducho overiteľné dáta a výpočty, tak tu zrazu máme podstatne menej dramatický obraz, než aký môže vzniknúť z tvrdenia, že zvýšenie príplatkov od januára 2027 zásadným spôsobom zvýši výrobné náklady pekární. Je naozaj otázne, prečo sa každý rok opakujú takéto nepodložené a zavádzajúce tvrdenia zástupcov pekárenského biznisu a prečo ich aj napriek tomu novinári každý rok uverejňujú.