Po letnej prestávke dnes zasadla Hospodárska a sociálna rada SR. Keďže sociálni partneri sa nedohodli, výšku minimálnej mzdy stanovil zákonný automat. Minimálna mzda tak v roku 2027 vzrastie zo súčasných 915 eur na 972 eur.
Podľa zákona, ak sa do 31. augusta tripartitní partneri nedohodnú, tak výška minimálnej mzdy sa určí ako 60 % priemernej nominálnej mzdy spred dvoch rokov. Tak sa stalo aj tento rok. Keďže podľa Štatistického úradu SR bola nominálna mzda v roku 2025 na úrovni 1620 eur, „minimálka“ na budúci rok dosiahne 972 eur.
Základnú minimálnu mzdu v súčasnosti poberá zhruba 120 tisíc zamestnancov. Pri zohľadnení všetkých šiestich stupňov minimálnej mzdy podľa náročnosti práce, sa týka približne 160 tisíc ľudí. Väčšinu tvoria ľudia zamestnaní v štátnej a verejnej správe. KOZ dlhodobo upozorňuje na to, že tabuľkové platy vo verejnej a štátnej službe sa stále prepadávajú pod úroveň minimálnej mzdy. Paradoxne tak štát porušuje zákony, ktoré sám prijíma. Na úrovni tripartity sa preto vytvorí pracovná skupina, ktorá sa bude zaoberať novými tabuľkami v štátnej sfére, aby odmeňovanie nezačínalo pod minimálnou mzdou.
Dôstojná minimálna mzda
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáš (Hlas-SD) odhaduje, že minimálna mzda na rok 2028 by mohla vzrásť na 1016 eur. Spolu s minimálnou mzdou rastú aj príplatky za prácu v noci a počas víkendov, pretože sú na minimálnu mzdu naviazané. To sa dlhodobo nepáči zamestnávateľom, ktorí navrhujú odpojiť príplatky v neštandardnom pracovnom čas.
Tvrdia, že by podporili aj vyššiu minimálnu mzdu, ale len v prípade, že by príplatky neboli na ňu viazané. S tým nesúhlasí minister práce Erika Tomáš ani Konfederácia odborových zväzov SR.
„Sme radi, že máme v zákone o minimálnej mzde zakomponovaný tzv. automat, pretože nám garantuje predvídateľnú výšku minimálnej mzdy pre každý rok. Tento automat máme aj vďaka tlaku KOZ, keď sa nám do slovenskej legislatívy podarilo transponovať smernica EÚ o primeraných minimálnych mzdách,“ povedala na tlačovej konferencii prezidentka KOZ Monika Uhlerová.
Šéfka odborov ďalej zdôraznila, že vo viacerých krajinách sa v súčasnosti čoraz intenzívnejšie diskutuje o tzv. dôstojnej minimálne mzde. Tá zamestnancovi umožňuje pokryť bežné životné náklady ako sú bývanie, strava, zdravotníctvo, doprava, vzdelanie a osobná rezerva bez toho, aby musel trpieť finančným stresom, brať si pôžičky na základné potreby alebo pracovať na nadčasy. V prípade Slovenska by dôstojná minimálna mzda mala dosahovať 1344 eur.
Boj zo záškoláctvom
Ďalšou oblasťou, o ktorej sa na tripartite diskutovalo, bol návrh zákona, podľa ktorého majú od nového roka odoberať rodinné prídavky rodičom, ktorých deti vynechávajú školu.
Podľa KOZ je tento cieľ legitímny. Treba dosiahnuť, aby sa zvýšila dochádzka do škôl. Odbory sa však nestotožňujú so spôsobom, ako chce minister zabrániť záškoláctvu. Odoberanie rodičovských príspevkov nie je riešením. „Represia nie je nástroj, ktorý by tento problém riešil. Represia nie je nástroj, ktorý by riešil chudobu,“ uviedla prezidentka KOZ Monika Uhlerová a dodala: „represia ich bude ešte viac tlačiť do generačnej chudoby.“
Namiesto trestu a represie odbory presadzujú prevenciu, terénnu sociálnu prácu a posilnenie odborných kapacít v školách.