Hovorí sa, že práca je najlepší spôsob ako sa vymaniť z chudoby. Vo svojej podstate je toto tvrdenia samozrejme pravdivé, otázkou ostáva, ako veľa však musíte pracovať, aby ste sa z chudoby dostali. To samozrejme závisí od mzdovej úrovne.
Vymaňovanie jednotlivcov, rodín a komunít z mnohých dimenzií chudoby je nielen morálnym imperatívom, ale aj základom pre rozvoj hospodárskych, sociálnych a environmentálnych programov a podporu globálnej stability. OECD podporuje tvorcov politík na celom svete v ich úsilí o odstránenie chudoby vo všetkých jej formách. Pretože život v chudobe prináša významné negatíva nielen pre samotných obyvateľov žijúcich v chudobe, ale má negatívne dosahy aj na spoločnosť a verejné financie, tak sa štatistici OECD pozreli na dáta, koľko hodín musia týždenne odpracovať chudobou najviac ohrozené rodiny v jednotlivých krajinách.
Najprv sa však vráťme k štatistike Eurostatu EU-SILC, podľa ktorej skoro 10 percent zamestnancov na Slovensku žije pod hranicou chudoby. Tieto dáta naznačujú, že na Slovensku máme nezanedbateľný problém o ktorom sa málo hovorí. Tu treba ešte spomenúť, že hranica rizika chudoby je administratívna hranica vypočítaná ako podiel na mediáne disponibilného príjmu. Keďže príjmy na Slovensku sú nízke, tak aj hranica rizika chudoby je nízka. To, že sa niekto nachádza so svojim príjmom nad administratívnou hranicou chudoby, ešte neznamená, že je „za vodou“ a bohatý.
Zdroj: EU-SILC, ŠÚ SR
Od roku 2019 nám podiel pracujúcich pod hranicou rizika chudoby kontinuálne rastie, aj napriek rastu minimálnej mzdy a rastu priemernej mzdy. Tento trend je nebezpečný z viacerých dôvodov. Zlá sociálna situácia slovenských rodín sa prejavuje nielen vo všeobecnej skepse, nedôvere v autority, nestability, ale najmä ako ohrozenie demokracie vo forme stúpania volebných preferencií pre strany presadzujúce extrémizmus.
Ako sú na tom rodiny?
V našom prehľade dát z OECDstatu sa pozrieme na krajiny EÚ a na rodiny jednotlivcov s dvoma deťmi a nezamestnaných dvojíc s dvoma deťmi. Ešte je dôležité povedať, že OECD považuje za hranicu rizika chudoby 50 percent z mediánu disponibilného príjmu. Ak by sme na ich štatistiky použili metodiku Eurostatu, ktorý za hranicu rizika chudoby považuje 60 percent z mediánu disponibilného príjmu, tak by sme v grafoch mali ešte viac odpracovaných hodín do týždňa potrebných na vymanenie sa z chudoby.
Dlhodobo sa na Slovensku diskutuje o postavení jednorodičovských rodín. Ako vidno na grafe, jednorodič s dvoma deťmi, pri mzde vo výške 67 percent priemernej mzdy musí odpracovať 40 hodín do týždňa, čo je druhý najvyšší údaj v EÚ. Problémom v tomto prípade je fakt, že takýto rodič, na Slovensku sú to najmä ženy, z dôvodu starostlivosti o deti nedosiahnu zväčša na plný pracovný úväzok, prípadne len málokedy dostávajú mzdu vyššiu ako je minimálna mzda.
zdroj: OECDstat, Working hours needed to exit poverty
Pri príjme takejto rodiny na úrovni minimálnej mzdy musí jednorodič za účelom prekročenia hranice rizika chudoby odpracovať až 53 hodín do týždňa, čo je buď absolútne nereálne, popri starostlivosti o deti, alebo poškodzujúce nielen rodinný život a výchovu detí, ale aj zdravie samotného rodiča. Práca presahujúca 50 hodín do týždňa spôsobuje podľa mnohých výskumov psychické, kardiovaskulárne a onkologické ochorenia.
zdroj: OECDstat, Working hours needed to exit poverty
V poslednej dobe sa často opakuje, že je potrebné dostať nezamestnaných na trh práce. OECD sa pozrelo aj na takú rodinu, ktorá je síce úplná, no jej členovia boli nezamestnaní. Pri úplných rodinách s dvoma deťmi, ktorých rodičia sa zamestnajú patríme tiež medzi rekordérov. Pri príjme vo výške 67 percent z priemernej mzdy musia rodičia odpracovať 48 hodín týždenne, čo znamená, že bez pravidelnej nadčasovej práce nedokážu vytiahnuť svoju rodinu nad hranicu chudoby. Otázne je tiež, koľko dlhodobo nezamestnaných sa dokáže zamestnať v zamestnaní s príjmom dosahujúcim 67 percent z priemernej mzdy.
zdroj: OECDstat, Working hours needed to exit poverty
Pri príjme na úrovni minimálnej mzdy by museli rodičia odpracovať až 64 hodín týždenne, čo je údaj hovoriaci o nadčasovej práci prekračujúcej zákonné limity a zároveň, ako sme spomenuli vyššie, takáto práca, by zásadným spôsobom poškodzovala nielen rodinné vzťahy, ale aj zdravie pracujúcich rodičov.
zdroj: OECDstat, Working hours needed to exit poverty
Tieto dáta poukazujú na fakt, že nízka mzdová úroveň na Slovensku nepomáha vymaniť sa ohrozeným skupinám obyvateľstva z chudoby. Naopak, vrhá ich do neriešiteľnej dilemy. Buď akceptovať život v chudobe so všetkými negatívnymi rodinnými, zdravotným a sociálnymi dôsledkami, alebo akceptovať vysokú pracovnú záťaž so všetkými negatívnymi rodinnými, zdravotným a sociálnymi dôsledkami.